Mam rada poriadok a system vo svojich veciach. Niekedy to mozno smeruje az k akemusi tiku, ako moj mangel hovori - "uchylke", ked hned a zaraz bezim umyt i tu jednu spinavu lyzicku, co ktosi prave vhodil do drezu. Ak by ma chcel niekto skusat, ci vydrzim nedotknut sa spinaveho riadu z vecera do rana, tusim by som nezaspala az do nejakej stvrtej rana, ked by som ten riad nakoniec aj tak zbehla umyt. Vsetky doklady mam vo fascikloch - moje v bordovom, tatove tiez, deti v modrom, od domu v cervenom, macky a pes v bielom.Veci v skryni lezia ulozene podla akejsi mojej logiky a systemu - nezniesla by som tricko s kratkym rukavom medzi tymi s dlhym. Nepomozem si, som raz taka, mam to po mame :-)Vsetko mam poukladane a posuplikovane, az na to moje fakticke miesto v zivote, v krajine....
Kanada? ~ Slovensko?....V hlave a srdci som to riesila dlho, peknych par rokov, nez sa to nakoniec vo mne akosi prirodzene pomalicky upratalo, ulezalo, naslo mier. Uz neriesim kam patrim, nerozhodujem sa ci zostat, ci sa vratit. Mam to v sebe zatriedene do farebnych sanonov a presne viem, kde v mojej hlave ci srdci co hladat a preco je to prave tam. Slovensko a ja versus Kanada a ja su dva odlisne vztahy, kazdy s inou historiou, kvalitou a naplnou co dali a davaju mojmu zivotu. Keby som to chcela zjednodusit, preniest do akejsi metafory, napadol by ma vztah medzi dvoma ludmi. Slovensko je ako moja prva laska, ta, ktora pretrva uchovana navzdy. Hlboky cit, ktory dokaze zmenit, vytvarovat, mozno ranit a mozno pohladit tak, ako ziadna ina laska po nej. Aj ked ju stretnete po miliarde rokov, v srdci to stale pichne a nadskoci. Niekto zostane pri tej prvej a su spolu, az kym nepomru a iny od nej z roznych pricin odchadza, za inou, dalsou laskou. Kanada je pre mna ta "dalsia laska", mozno nie taka ako ta prva, ale mame spolu vztah, ktory velmi pekne funguje. Nie, nie je to vztah len z rozumu, z coho ma poniektori upodozrievaju, lebo ja neviem zit s niekym bez lasky. Na zaciatku tam bola iskra, naklonnost a ocarenie Kanadou uz od mala. Po par rokoch randenia prisla i laska, a s nou do vztahu i respekt a zodpovednost. Stale ma picha pri srdci ked sa spomenie "Slovensko", ale Kanada neziarli, nerobi mi za to sceny, nedava ultimata, neriesi...Akceptuje a chape co k rodnej krajine stale citim, a vie, ze to tam zostane navzdy. Ved takych ako ja si zobrala pod kridla na statisice a lubi nas vsetkych rovnako.
V sebe mam moje vztahy doriesene, pred svetom a zakonom vsak celkom nie :-( V rovine statneho prava stale tvorim par so Slovenskom a vlastne ho s Kanadou len podvadzam. Oficiality na patricnych miestach ma asi maju zaradenu niekde v supliku "RAZ SA VRATI". Chcem si toto v mojom zivote upratat, pre moju uchylku v organizovanosti vlastneho sveta, preto, ze neznasam neveru. Som stale statnym obcanom SR, ale co to vlastne znamena? Štátne občianstvo je trvalý právny vzťah (zväzok) fyzickej osoby ku konkrétnemu štátu, najčastejšie štátu, v ktorom fyzická osoba žije, pričom obsahom tohto vzťahu sú práva a povinnosti stanovené vnútroštátnym právom príslušného štátu. Osoba, ktorá je predmetom štátneho občianstva, sa nazýva štátny občan. Nie, toto uz nie je to, co mame medzi sebou ja a Slovensko. Lubim ho, ale podstatnu cast z predmetnych povinnosti a prav si plnim a uplatnujem uz niekde inde. Na Slovensku uz davno nevolim "zastupcov ludu" do parlamentu, hoci by som stale mohla. Nebudem predsa posielat svoj hlas niekomu v SR, kto by zastupoval mna v CAN, pretoze v intenciach zakona som stale obcanom SR. Nie, toto nechcem, toto by uz nebolo fer, toto uz nepocitujem ako moje pravo a ani povinnost voci Slovensku. V Kanade sice nevolim tiez, ale preto, lebo este nemozem. Nechcem menit, do coho uz vlastne ani nevidim, hrat sa na nieco, cim uz vlastne ani nie som. Nechcem naopak nemoct menit, co zmenit chcem. Nastal cas poupratovat si vztahy i pred "uradmi" a poziadat o kanadske obcianstvo. Aby si ma na Slovensku prehodili mozno do suplika "EMIGRANT". Je cas posunut vztah s mojou druhou laskou do inej roviny - do manzelstva, do trvaleho pravneho zvazku cloveka so statom, v ktorom zije, plni si prava a povinnosti...a ktory ma rad. Ved aj tak uz spolu roky zijeme pod jednou strechou. Chapem, ze tymto krokom pridem o statne obcianstvo SR, ale uz to neboli, prebolelo. Pochopila som, ze to, co citim k Slovensku nema nic spolocne so statnym obcianstvom. Lebo cit nikdy ziaden zakon nezadefinuje, nezaruci........a ani nezoberie!
V sebe mam moje vztahy doriesene, pred svetom a zakonom vsak celkom nie :-( V rovine statneho prava stale tvorim par so Slovenskom a vlastne ho s Kanadou len podvadzam. Oficiality na patricnych miestach ma asi maju zaradenu niekde v supliku "RAZ SA VRATI". Chcem si toto v mojom zivote upratat, pre moju uchylku v organizovanosti vlastneho sveta, preto, ze neznasam neveru. Som stale statnym obcanom SR, ale co to vlastne znamena? Štátne občianstvo je trvalý právny vzťah (zväzok) fyzickej osoby ku konkrétnemu štátu, najčastejšie štátu, v ktorom fyzická osoba žije, pričom obsahom tohto vzťahu sú práva a povinnosti stanovené vnútroštátnym právom príslušného štátu. Osoba, ktorá je predmetom štátneho občianstva, sa nazýva štátny občan. Nie, toto uz nie je to, co mame medzi sebou ja a Slovensko. Lubim ho, ale podstatnu cast z predmetnych povinnosti a prav si plnim a uplatnujem uz niekde inde. Na Slovensku uz davno nevolim "zastupcov ludu" do parlamentu, hoci by som stale mohla. Nebudem predsa posielat svoj hlas niekomu v SR, kto by zastupoval mna v CAN, pretoze v intenciach zakona som stale obcanom SR. Nie, toto nechcem, toto by uz nebolo fer, toto uz nepocitujem ako moje pravo a ani povinnost voci Slovensku. V Kanade sice nevolim tiez, ale preto, lebo este nemozem. Nechcem menit, do coho uz vlastne ani nevidim, hrat sa na nieco, cim uz vlastne ani nie som. Nechcem naopak nemoct menit, co zmenit chcem. Nastal cas poupratovat si vztahy i pred "uradmi" a poziadat o kanadske obcianstvo. Aby si ma na Slovensku prehodili mozno do suplika "EMIGRANT". Je cas posunut vztah s mojou druhou laskou do inej roviny - do manzelstva, do trvaleho pravneho zvazku cloveka so statom, v ktorom zije, plni si prava a povinnosti...a ktory ma rad. Ved aj tak uz spolu roky zijeme pod jednou strechou. Chapem, ze tymto krokom pridem o statne obcianstvo SR, ale uz to neboli, prebolelo. Pochopila som, ze to, co citim k Slovensku nema nic spolocne so statnym obcianstvom. Lebo cit nikdy ziaden zakon nezadefinuje, nezaruci........a ani nezoberie!
Takze vsetci ti, co mi vycitate ci budete vycitat zradu voci rodnej zemi ci zatracovanie korenov, dufam, ze mi aspon trochu rozumiete. Dufam, ze chapete, ze Slovensko lubim a vzdy budem lubit. Dufam, ze mi stale verite, ze ma pri spomieke nan vzdy zaboli srdiecko, presne tak ako to v zivote byva s prvou laskou. Lebo Slovensko a Ja sme sa mali a mame stale radi, len ta spolocna cesta zivotom nam nakoniec nevysla....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára