Pages

Profil

Moja fotka
Som priselec, jednen z mnozstva imigrantov v Kanade.Od neskoreho januara 2005 tu hladam samu seba a svoj novy domov.Tento blog je mojou butlavou vrbou a zaroven i mostom, co mna a moje pocity stale spaja s blizkymi tam za morom na Slovensku...

pondelok 8. júla 2013

Novy clen rodiny...

Nasa Xterra uz pobudla vo vzdialenej Grande Prairie peknych par tyzdnov a za ten cas sme ju doma museli nahradzat tatovym firemnym truckom. Bez nej sme tu nahrati, ako bezruki...Kedze musime vozit vodu z mesta, potrebujeme mat doma silne auto. Uz dlhsie sme sa s tatkom zacali obzerat po novom prirastku do rodiny, takom stvorkolesovom, co by trochu snal bremeno z kolies Xterry. Co by si zastal vsetku tu "spinavu robotu" co sa na farme od silneho auta vyzaduje, co by nepotreboval za sebou tahat vozicek ako Xterra ak ideme na vacsie nakupy, ci potrebujeme odniest nieco nespratne, popripade zaspinene. Keby potom jeden z tych nasich dvoch silakov nachvilu vypadol, zastane ho druhy...uz nie pozicany, ale nas truck!
Xterra bola konecne opravena a tak sme sa tesili, ze uz sa doma skonci provizorium a znova budeme "motoristicky sebestacni". Vybrali sme sa teda konecne po nu do Grande Prairie. Ked uz sme teda boli v Nissane, otestovali sme si jeden z ich ojazdenych Titanov. Strieborny, zdvihnuty o 6 inchov, za pomerne dobru cenu, presne taky, po akom sme uz davno slintali, otacali za nim hlavy, vzdy ked niekde popri nas prefrcal....
Predajca okolo nas skakal po cely cas a bol by zohnal k Titanu i modre z neba ako sucast jeho vybavy, len aby predaj dotiahol do uspesneho konca. "Ked vtacka lapaju, pekne mu spievaju"..chodilo mi po cely ten cas hlavou. Mne je take spravanie priznam sa protivne, ale v tomto pripade asi nejak patri k profesii. Povysvetloval a pospominal snad vsetky zazraky, co to auticko vie, a ktore su samozrejme funkcne. Kym sa dotiahli vsetky papierovacky ubehlo snad pol dna. Ked uz "spadla klec" spravil si fotku dalsej stastnej rodinky s dalsim autom co predal a k tomu nas detvak dostal i ruksacik plny prekvapeni...samozrejme s logom GRANDE PRAIRIE NISSAN :-) Konecne sme do ruky dostali klucik (jeden, nie dva...co sa ako predajca slubil neskor urcite vyriesi?). Nastal teda problem ako dostat 3 auta domov len s dvoma vodicmi. Za kratsi koniec tahala zasa len chudatko Xterra, ktora tak nadalej zostava v Grande Prairie, kym si po nu, teraz uz naozaj po nu zasa neprideme. Cestou domov sa na Titane zacali objavovat veci co nefunguju, ci aspon nie tak, ako by mali. Medzi inymi i to, co malo byt opravene este predtym, nez sme si Titan odviezli domov, a na zozname sa ocitlo i to, co patrilo k zazrakom auticka, co samozrejme funguju. Na tatov e-mail predajcovi do Nissanu o tom, co vsetko nefunguje, sme teraz uz nedostali odpoved typu: "Moj office je pre Vas vzdy otvoreny, spravim vsetko preto, aby ste boli spokojni" ako sme to pocuvali v den predaja, ale ked to zhrniem, nieco v zmysle: "Kupili ste si ojazdene auto za super nizku cenu, kolesa sa krutia, cuvat cuva, ze nepipa pri cuvani nie je chyba, co ohrozuje na zivotoch. Budte radi, ze ste radi a ak nie ste, doneste ho naspat a doplatte si za  novy Titan".
Cert ich ber, tahacov medovych motuzov! Hlavne, ze maju dalsiu fotku na nastenku spokojnych klientov. Teda spokojnych v den predaja, lebo to co je dalej sa uz do portfolia predajcu nepocita.
My len dufame, ze nam Titan bude sluzit na to, na co ma a cert ber vsetky zazraky, co v nom nefunguju. Aj tak je uz teraz milacikom rodiny. Najvacsim trestom pre nase detvaky totizto nie je: "lebo pojdes do kuta!", ale "lebo nepojdes s nami na Titane!". To uz zacnu padat i slzicky a zrazu sa zazracne opat poslucha :-)
A nas tatko? Tesi sa takisto ako nase deti. Ze moze po praci zobrat Titana a brazdit prasne cesty niekde daleko, kde "obycajne" auto nema sancu prejst. Ze sa za nim v Titane otacaju pekne dievcata, kedze ako mnohi konstatuju, soferuje "mucholapku na baby" :-) A ja? Ja sa tesim tiez,.....lebo mne teraz zostala Xterra !!!!!!:-)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára