Silvester

Nedavno sa ma ktosi spytal: "Ako oslavujete Silvester v Kanade?" V podstate ma to zaskocilo. Nikdy som  ani verejne, ani sukromne vnutorne nerozoberala rozdiely medzi Silvestrom doma na Slovensku a Silvestrom nasej rodinky tu v Kanade. Donutilo ma to zamysliet sa nad tym az teraz, ked mi tato otazka bola priamo polozena...

Moj Silvester na Slovensku byval ozajsky fyzicky, scasti rozlietany, scasti prelenoseny, rozpozerany, aj pretelefonovany, a o polnoci farebny a hlucny. Este za vidna sme sa ako rodinka postretavali s ciastkami ostatnej rodiny nablizku, chvilu posedeli, ozajsky fyzicky si stisli ruky, objali sa a popriali si vsetko dobre. S tymi, co ziju dalej vyobjimali len hlasom po telefone. S tymi, co uz nie su medzi nami sme pri kahanci, nad mramorom a niekedy i kopou snehu viedli kazdy osve svoj vnutorny rozhovor. So spomienkou, s obrazom cloveka, co stale chyba. Zvysok dna sme potom  prepozerali cez rozpravky a komedie v televizii. Videne uz sto krat, ale aj tak vzacne, kedze ich zvykli vysielat kazdy rok najma na Silvestra. Oco s mamou pri tom casto zadriemali a my detvaky sme ich blizko k polnoci prebudili - aby neprespali Novy rok. Otvorilo sa sampanske, prehovorila hlava rodiny, v tichosti sa vypocula hymna, a s pripomienkami prihovor prezidenta. Mnohe posledne roky mi naladu kazil chybajuci sneh. Usmoklene, sychrave pocasie na hony vzdialene tomu mojmju idealnemu bielemu obdobiu Vianoc. Ak bolo pekne, presli sme sa neskor az dolu do dediny k Hulanovcom na specialny ohnostroj. Chvilku sme posedeli, posmiali sa, pomaskrtili ine ako uz doma zunovane vianocne kolace a rozlucili sa uz v par hodin trvajucom Novom roku...Taky byval moj Silvester na Slovensku.

Tu je iny, musim priznat. Mohla by som spominat na Silvestre v Londone v Ontariu, s az prilisno blizkym hlukom od susedov v radovej zastavbe, zdielanym cez jednu spolocnu stenu. S buchanim ohnostroja o polnoci a s programom kablovej televizie nacierno :-) Na krasne a mile Silvestre v objati norskej komunity rodin bratov Olafa a Larsa v Highgate v Ontariu. Na spojenie norskeho a slovenskeho humoru a sviatocneho menu, co sme spolocne zdielali v ich krasnom, bratmi vlastnorucne postavenom zrube...A konecne na Silvestre na severe Britskej Kolumbie v Hudson's Hope. "Ako si kto urobi, tak bude mat". Popravde vyrabame si tu Silvester, ktory je virtualny, lenivy, sukromny, tichy, bez hymny a prezidenta, s programom podla vlastneho vyberu, bez ohnostroja, vzdy biely a mrazivy. Uz nemoze byt taky ozajsky fyzicky ako byval na Slovensku. Zostavaju len rozmazane tvare ostatnej rodiny na monitore pocitaca, s nezosynchronizovanymi, rozsekanymi a roztrasenymi hlasmi prenasanymi cez ocean. Poprajeme si navzajom vsetko dobre cez Skype, cez mail, cez SMS. Virtualne, blizko a predsa stale vzdialene...Prepozerame zvysok dna s rozpravkami na DVD - uz sto krat pocas roka videnymi. Poblaznime sa v hlbokom snehu, vymrznu nam docervena lica a potom susime mokre ponozky a oteplovacky pri peci. Zazneme si nasu velku specialnu vianocnu sviecku a aspon pri nej vedieme vzdialeny sukromny rozhovor s tymi, co lezia na vecnost tam doma, daleko daleko. Novy rok oslavime podla slovenskeho casu o stvrtej poobede, so sampanskym a prihovorom hlavy rodiny toho roku tusim "odvysielaneho" z gauca v polohe lezmo :-)

Ak som na Silvestra doma a nevytiahnem nohu z nasich 8 akrov, zvycajne ani neviem, ze zajtra bude novy rok. Nik k nam nepride, nepripomenie, nazivo nezavinsuje...Az na tohorocny Silvester, kedy sa zrazu pred domom zjavil sused. Prisiel a svojim pluhom nam odhrnul nasu prijazdovu cestu. Vraj uz odpluhoval kazdemu v nasej stvrti, tak nakoniec zasiel az k nam. "Co vam dlzim?"pytam sa ho. "Happy New Year!" odpoveda a podava mi s usmevom ruku. Mile a mnou vobec necakane tunajsie ludske dobro. Len si zelam, aby ma tu take prekvapovalo coraz castejsie a po cely rok. Nasu tohorocnu polnoc sme presvihli, ani neviem ako. Tusim ju nevnimame ako podstatnu. Jej prichod tu nic a nikto nepripomina. Vonku je ticho, ziadny ohnostroj, len ak mame stastie, objavi sa zelenkava polarna ziara.V telke nepozerame ziadne silvestrovske vysielanie s odpocitavanim. Nejdeme na prechadzku a navstevu ziadneho suseda kratko po polnoci. Novy rok v Lynx Creek  na severe Britskej Kolumbie prichadza ticho, ani coby sa zakradal. A ak v tu rozhodujucu chvilu nedavate pozor, ani ho nezbadate, miniete sa  :-)

Nechyba mi hymna, prihovor prezidenta, ohnostroj a ani slovensky silvestrovsky program v telke. Chyba mi len to ozajske podanie ruky a objatie - v rodnej reci, s rodinou, so vsetkymi drahymi tam za morom...