Nase male mestecko vyslalo medzi obyvatelov mail, ze hlada dobrovolnikov. Nejake sikovne tvorive duse, coby pomalovali par velkych bielych kvetinacov, ktore budu potom rozmiestnene kade tade v ramci mestecka. Povedala som si: "Preco nie, jeden im pocmaram i ja." Ak sa raz odtialto odstahujeme, aspon tu po mne cosi zostane. Stopa, spomienka, podiel...A tak som zacala dumat nad temou, farbami, stylom. Obdivujem ludovu tvorivost. Ten kto ma pozna vie, ako milujem slovenske kroje, vzory z vysiviek, z pocmaranych cicmianskych drevenic a vsetku tu krasu, ktorou sa kedysi davno vedeli ludia obklopit. Mam pocit, ze snad kazdy jeden z nich mal talent. Kazda vysivkarka, kozusnik, kazdy co chytil do ruky nieco bezne a dozdobil si ho ako a cim vedel. Zivot v Kanade mi otvoril okrem ineho i dalsi obzor, skumam a spoznavam ludove umenie tunajsieho povodneho obyvatelstva. A hoci je stylom na hony vzdialene ludovej tvorivosti Slovace, sklanam sa i pred talentom tunajsich starousadlikov. Preto moja volba temy a stylu bola pomerne jednoducha...V duchu farieb loga Hudson's Hope, so zvieratkami, ktore su pre tento nas kut sveta asi najtypickejsie a v style umenia povodnych obyvatelov. Tak som teda pocmarala jeden z velkych bielych kvetinacov, moju stopu v Hudson's Hope....
Potom uz ma cakal dalsi projekt. Ten co cakal celu zimu, dokial sa v peci prestane kurit, dokial budem moct malovat vonku a slniecko to stihne za den vysusit. Nasa pec bola pripravena na moje umelecke blaznenie. Nemala som prilis vela moznosti co sa farieb tyka. Kedze vsetky museli byt teplovzdorne, schopne zniest vysoke teploty bez toho, aby zmenili farbu ci zapachali niecim skodlivym, celu zimu som venovala honu na farby. Nebolo to vobec jednoduche. Akosi vsetko sa v dnesnej dobe vyraba uz len v spreji, preto najzlozitesou castou bolo ponachadzat farby, s ktorymi by som mohla pracovat so stetcom. Uspesne som nakoniec nasla ciernu, bielu farbu na radiatory a cervenu na strmene kotucovych brzd. Mohol zacat moj projekt v troch farbach - ciernej, bielej a cervenej, znova v duchu ludovej tvorivosti a stylu povodneho obyvatelstva Kanady...
Cely proces zdokumentovany tu:
Par dni trvalo kym mi "vysmradol" velky cerveny panel, ale nastastie slniecko velmi dobre spolupracovalo a dosusilo ho snad najrychlejsie ako sa dalo. Dalsi moj projekt je za mnou. Za pecou nam teraz lietaju kanadske dive husi, kraca medved so suhvezdim Velkeho voza a sedi puma pod Orionom. Na zemi navzdy zostanu packy medveda, husi, pumy a nasich dvoch deti...:-)
Krasny kvetinace :)
OdpovedaťOdstrániť