Evakuacia

"Na brane vraj v noci videli ziaru, zacalo horiet kdesi v horach za priehradou." Uz ani neviem, v ktory den s tymito slovami prisiel nas tatko domov z prace. Ohen vraj vzplanul z blesku, co zasiahol presusene stromy. A dalej to uz vsetko islo neskutocne rychlo a strasidelne.....

Ohen dostal oficialny nazov "Mount McAllister fire"

Zacalo sa oficialne monitorovanie ohna s nazvom "Mount McAllister". Rozhorel sa v terene, ktory je nedostupny pre akukolvek pozemnu pomoc a v intenzite, ktora sama o sebe predstavovala pre hasicov velke nebezpecenstvo. Pocasie nespolupracovalo, nadalej pretrvavali vysoke horucavy, ktore spolu s nepriaznivym  a silnym vetrom krmili plamene a hnali ich priamo na elektricke stlpy pri priehrade a dalej smerom na Hudson's Hope. Ohen preskakoval sam seba kilometer az dva dopredu. Nezostavalo ine, len monitorovat jeho postup z helikoptery. Z nedele 13 Jula, 2014 a z velkosti 1000 hektarov postupne prerastal na 2000 hektarov, 6000 hektarov, 10000 hektarov...a nakoniec na  22000 hektarov. Nebo bolo coraz tmavsie, ci v zvlastnej zltoruzovej ziare prinasajucej so sebou  popol a mrtve spalene chrobaky. Vsetko to padalo na kapoty aut, trampolinu, strechu nasho domu, vsade - Apokalypsa.

popol na trampoline

V noci z utorka na stredu ohen zdvojnasobil svoju velkost z 10000 na 20000 hektarov, presiel 15 km vzdialenost a presunul sa na neuveritelnych 15 km k hraniciam mesta. V snahe cucat vzduch z okolia aby mohol dalej horiet povyvracal stromy okrajom svojej cesty skazy. Dalo by sa to mozno opisat ako akesi tornado fungujuce systemom vysavaca. Ak by dalej ohen pokracoval v rovnakej sile a smere, polahky by preskocil rieku. Rano sme sa teda zobudili do "Evacuation Alert". Mali sme sa nachystat na to najhorsie. Zbalit to najpotrebnejsie a byt pripraveni odist. Na obed uz bola vyhlasena Evakuacia. Ujo poziarnik dofrcal na trucku a oznamil mi, ze musim odist. Zapisal si nase mena, adresu, telefonne cislo a oznamil nam miesto v 80 km vzdialenom Fort St John, kam sa mame ist zaregistrovat. Fort St John na vychode je bezpecne, ale na zapad je Mackenzie a tam su priatelia, zname miesto, zname tvare a ich ponuknuta pomocna ruka.Vedia o nas, chcu pomoct, volaju nas k sebe. "Je cesta na Chetwynd stale otvorena, mozme ist do Mackenzie?" pytam sa ho. "Zatial ano, ale to sa kazdu chvilu moze zmenit", odpoveda mi. "Pisem si teda, ze idete do Mackenzie"....

Strkam macky do prepraviek, fotim cely dom pre poistovnu, ak by  nebodaj doslo k tomu najhorsiemu. Tatko prichadza domov, naklada na truck ATV, berieme dva auta z nasich troch, vlecku, na nej klietku, v klietke nasho psa, stan, par veci na seba, bednicku so vsetkymi dokladmi a odchadzame, kym je smer Chetwynd este pristupny. Nie je cas ani obzriet sa, nie je cas na ziadne emocie. Teraz nie, vsetko to zrejme pride neskor, kdesi v bezpeci, daleko od dymu a zltoruzovej ziary....

Mount McAllister Fire sa zenie smerom na Hudson's Hope

"Docasny domov" vo Fort St John...

Cesta je stale pristupna, i ked nas uz pustaju cez zavory ujovia policajti. Auto prichadzajuce v protismere a smerujuce do Hudson's Hope, uz obracaju, posielaju naspat. O cosi neskor sa vraj nedalo uz ani tam ani spat. Nase male mestecko je zrazu v celokanadskych spravach. Divny pocit z nahlej popularity. Titulky ako "Hudson's Hope evakuovane" zaplavuju media:
JUL16 FIRE EVACUATION 

Evacuation order for Hudson’s Hope lifted: Mount McAllister fire at 16,000 hectares
July 21, 2014 Around the Peace, Hudson's Hope Fire
Hudson's Hope evacuation update

Z jednej helikoptery sa zdroje pomoci pre Hudson's Hope postupne rozrastaju az na dnesnych 6 helikopter, 189 hasicov a 39 strojov tazkej techniky. Pocasie sa na par dni umudrilo, schladilo sa, prisiel dazd. Nestaci sice na zahasenie, ale pomoze zmiernit, skludnit rozbesneny zivel 15 km od Hudson's Hope a 8 km od velkej priehrady. Vsetci mame nariadene opustit Hudson's Hope, este i priehrada zostane prazdna. Vancouver len tazko chape hlbku a intenzitu udalosti v Hudson's Hope a trva na dodrzani svojich nezmyselnych terminov s projektami na priehrade. "Zabudnite na projekty, necitate spravy?" Snazia sa to vysvetlit vedeniu tunajsi predaci a manageri. Vo Vancouveri stale nechapu: "Kolko mame casu, 6 hodin? Clovek nevie, ci sa ma nad ich zmyslanim smiat, alebo chytat za hlavu..."6 hodin??? Par minut, mozno pol hodiny!"....

Dni v "azyle" i ked u priatelov su tazke. Clovek sa snazi sledovat vsetky spravy, citat statusy znamych z Hudson's Hope na facebooku. Sleduje kde si kto nasiel docasny domov. Pomoc je obrovska snad zo vsetkych koncin naokolo Hudson's Hope, od Fort St. John, cez Chetwynd, Mackenzie, Dawson Creek.... Ludia ponukaju volne izby, miesto na zahrade pre kone, psy, macky. Kopia sa dary v centre vo Fort St. John. Rano sa vyberieme cosi kupit detom v obchode v Mackenzie, rozveselit ich, mozno i seba ich radostou. Teta predavacka nas chlacholi, slubuje modlit sa. Je to zvlastny pocit prechadzat sa v ulickach obchodu a rozmyslat, ci vobec kupit nejaku sikovnu vec, lebo co ak uz vobec nebude dom, naco to vsetko? Susedka Zdenky a Feriho prinasa darceky detom a kolac. Cloveku sa hrnu pri tom vsetkom slzy do oci, az teraz prichadzaju emocie...

Nase macky v "azyle"...

Prsi, tesime sa asi ako nikdy v zivote dazdu...Evakuacia je zdvihnuta na druhy den, ale mestecko zostava zrejme na dlhsie pod "Evacutation alert". Znamena to, ze evakuacia samotna moze byt kedykolvek nariadena znovu a ludia musia byt nachystani odist...Tatko sa vracia domov, do prace, do mesta duchov, kde zostalo par tvrdohlavych a nebojacnych. Chybaju auta pri domoch, vsade je ticho. Tak sa osamoteni jedinci schadzaju, zoskupuju raz u toho, raz u hentoho. Aby neboli sami doma, aby im bolo veselsie...

Dym z Mount McAllister fire za malou prihradou

Krvave slnko za dymovou clonou podvecer u nas doma

Vraciame sa vsetci domov v nedelu poobede. Este stale do mestecka pod "Evacuation alert", v strehu, s vecami zbalenymi a po ruke. Na ako dlho este v takomto stave nik nevie. Poziarnici buduju bariery, mestecko sa akosi navracia do normalu. Zijeme dalej v neustalom pozore, jednou nohou doma, druhou uz von z domu. V neustalom strachu ako a ktorym smerom fuka vietor. Neviem co bude dalej, ale i toto co sa udialo zatial mi dalo do zivota neskutocnu lekciu. Clovek si zrazu uvedomi ako malo veci v jeho zivote je skutocne podstatnych. Prekvapi sam seba tym, co schytil so sebou na utek pred skazou...a hlavne tym, na co sa vtedy uplne vykaslal. Zisti, aki uzasni a dobri ludia su vsade naokolo.
Vdaka Feri a Zdenka za azyl u vas doma v Mackenzie pre nas styroch, nase styri macky a psa, dva auta, vlecku a ATV. Vdaka susedka s darcekmi, vdaka predavacka s milymi slovami utechy, vdaka vsetkym, ktori vdaka udalostiam za poslednych par dni objavili Hudson's Hope a akokolvek pomohli a stale pomahaju.
Vdaka!