Mozme prejst celu BC, tulat sa po vyletoch na juhu, zapade, vychode, mat popri ceste stastie na medvede, soby, jelene...ale najviac "vysokej" nas aj tak caka doma, pri Hudson's Hope. Kolkokrat som zazrela svietit ich ociska na poslednu chvilu, kolkokrat mi vybehli z nicoho nic, kolko krat som uz musela skocit na brzdu. Nespocetne....Srncia zver a Hudson's Hope, to je kapitola sama o sebe. Pre mna je akymsi maskotom tohto mesta, neoddelitelnou suciastkou, skoro kazdodennou navstevou na luke za nasim domom. Pre deti sucast ich detstva, pre nasho psa uz cosi tak bezne a nezaujimave, ze sa ani neunuva vyjst kvoli nim z budy, rozlepit co i len jedno oko, nie to nebodaj steknut...
 |
| Takto sa prechadzaju po Hudson's Hope... |
 |
| ...a takto u nas doma |
Vidam ich rada ked sa vraciame domov, ale tie necakane strety na cestach ma donutili radsej preventivne konat. Niekedy staci par sekund, zamyslenie, pritmie, vysoke kriky a uz sa nestihne dobrzdit. Potom to konci zhruba takto:
Preto prve, co na mojej Xterre podlahlo zmene bol naraznik...
Popri instalacii sa prihodilo zopar skrabancov, takze som neskor musela riesit kozmeticku napravu ...
A ked uz som bola taka rozbehnuta, tak sa pozmenili i ine veci :-)
Moju Xterru uz teraz dufam stret so srncou zverou neodpise a prezije to. Okrem ucelovosti som z nej zda sa spravila i objekt zaujmu a obdivu. Mnohi sa za nou otacaju, ukazauju si na nu prstom, hocikedy zacujem uryvky konverzacie a komplimenty. Nie je to zly pocit. Ked uz mna opustila mladost a krasa, tak si to kompenzujem svojim autom :-D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára