Stopkam...navodi mi to vzdy atmosferu zimneho vecera. Uz sa blizi ten cas. Na kosiku so sitim mam uz nazbieranu peknu kopku. Rada stopkam, je to relax. Povacsine si popritom cosi pustim, len zvukovu kilisu. Stara mama tak zvykla, vsetku robotu v kuchyni pri radiu.... Stopkam a prichytim sa pri tom, ako sa usmievam...nad spomienkou ako stary otec "stopkal" ponozky - zalepil. Stara mama sa potom nestacila divit co vyliezlo z pracky. Malokto dnes uz stopka. Roztrhane a derave sa zahodi do kosa a kupi sa nove. Mozno si tym kompenzujem moju neschopnost v strikovani. So slzami v ociach som mochlila smochlila na ihliciach prituho ponavliekanu vlnu. Neslavne skoncila mamina snaha naucit ma strikovat - letelo to do kuta a nikdy viac som sa toho nechytila. Ja radsej v pokoji a pri muzike krizom krazom stopkam fusekle.....
PS: Detvak sa minule pozastavil nad mojim prikazom, aby si upratal tie fusekle...vraj nevie co to je. Nacim ju naucit ich aj latat platat :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára