Kde to spejeme, ze nam vsetko zacina vadit? Zijeme v akychsi bublinach a nikto k nam nesmie blizsie, aby nam nedajboh tu krehku ochrannu barieru nepraskol. Je to ochrana, ci skor izolacia pred ostatnymi a celym svetom? Mamickam vadi a rozculuju sa, ak cudzi ludia hladkaju ich dietatko v kociku po licku ci rucke.
"Bakteeerie!"
"Preco sa ho dotykat, ked noie je vase?"
"Ved ani cudzieho psa si nedovolite p[ohladit, preco moje dieta ano?"
"Vas tiez nikto nehladka ked ste medzi ludmi, preco je to ine pri malom dietati?"
Vyrastla som na dedine. Tetky mi vystipali lica z krat, vybockavali az som mala tie lica mokre....a tu som. I mojim detom sa dostalo takej lasky ked sme travili chvile a prazdniny opat doma na Slovensku. Cudzie tetky vystiskali, vyobjimali pre ne cudzie detiska....A detiska? - tu su. Imunitu maju dobru, ba hadam i lepsiu, z nosa im neubudlo. Prezili si vrucny ludsky dotyk, objal a vystiskal ich svet navokol, dostalo sa im CLOVECINY. Mozno ten obijimajuci nemohol mat vlastne deti, mozno vlastne su uz dospele, mozno chybaju vnucence zijuce kdesi daleko v Tramtarii navstiviac starkych raz za Uhorsky rok. Mozno hocico....Treba vobec padny dovod?
Nevadi mi to, ako mama dovolim, usmejem sa, poklebetim s clovekom, po chvili sa rozideme a zivot pojde dalej. Vadia nam emocie, su hrozbou co ma tu moc prepichnut nasu bublinu / nasu ochranu barieru pred bakteriou zvanou CLOVECINA. Ked sa vsetci pred nou obrnime, nikto sa nenakazi, zmizne z nasho sveta ako choroba, ktoru vymietlo ockovanie. Ked na nas nechranenych zrazu zautoci kusok CLOVECINY mame strach, nevieme ako na nu reagovat, ako sa branit....A pritom ju staci len prijat - s usmevom a vdakou. Neoslabuje...posilnuje nas.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára