Preco BC?

Vela ludi sa ma v poslednej dobe nechapavo spytalo, preco sme sa rozhodli prestahovat do BC? Ved mame taky krasny domcek, tolko sme sa na nom narobili, mame tu vsetko, i par priatelov a predsa.... Citim sa preto dlzna vysvetlit to tym, ktori nechapu....

Liptovska Kokava, moja rodna dedinka

Narodila som sa pod Krivanom, v dedinke coby kamenom dohodil od prvych stitov a dolin Tatier. Verim, ze to, kde sa narodite nadosmrti ovplyvni vase vnimanie krasy, ci uz pozitivne, alebo negativne. Vsetky mesta a miesta budete uz len porovnavat s dejiskom vasho detstva. Pre mna krasne v suvislosti s krajinou, znamena pokrceny horizont ako papier, ktory zhuzvete ked sa vam nedari pisat, nie cisty harok leziaci na stole. Tmavomodre kopce, kazdy den ine, meniace sa tienmi a rocnym obdobim. Tmave zelene hory, z ktorych vzdy na Vianoce prisla k nam domov jedna krasna vonava borovica. Ked vecer na nej svietili  farebne svetielka, hadzali na strop dlhocizne tiene jej ihlicia. Krasna je zvlnena krajina v lete posiata babami sena a ludmi ponahlajucimi sa zachranovat ho pred dazdom ;-) V zime vsade vela snehu a vona uhlia a dreva z kominov v pichlavom ostrom studenom vzduchu. To su moje spomienky, to je moje "krasno"...

Nas tato sa narodil v Banskej Bystrici, nie uz priamo pod stitmi, ale v kopcoch a horach - v snad najkrajsom meste na Slovensku. Urcite by sa o tom so mnou neskriepil, pretoze ma rad Bystricu rovnako ako o nej spieva Honza Nedved:

Znám milostné dotýkání,
domů a hor a tichých strání,
viděl jsem je náhle jednou večer
před sebou stát.

V kruhu se kolem města hora svírá,
jak kolem lidí smutná naděj a víra,
zahlíd jsem víru jednou z mraků
v paprscích plát

Nad Bánskou Bystricí je noc
a lidem co pospíchaj spát,
vůní stromů voní dech.
Jak miloval Pán Bůh tenhle kraj,
když takovou krásu mohl mu dát,
obklopit horou pláč a zpěv

Za život člověk vidí kdesi cosi,
kde všude byl a co si v sobě nosí,
já jsem se do tvé krásy Bystrice zamiloval,
Taky bych chtěl se k horám ráno dívat,
otevřít okno slyšet dřevo zpívat,
To jak se kmeny stromů snaží po větru dát.

Nad Bánskou Bystricí je noc
a lidem co pospíchaj spát,
vůní stromů voní dech.
Jak miloval Pán Bůh tenhle kraj
když takovou krásu mohl mu dát,
Obklopit horou pláč zpěv

Banska Bystrica

Ponuknuta prilezitost, spolu s tuzbou presunut svoj zivot niekam inam, skusit stastie i svoje moznosti zaviedli tata z Bystrice do Londonu v Ontariu.... No a  neskor tam za nim i mna. Najprv podnajom, kdesi v srdci mesta, potom vlastny domcek v radovej zastavbe blizko este vzacne nedotknuteho lesa, ale stale este  v rusnom meste s horizontom rovnym kam oko dovidi. Povedali sme si, ze len docasne, kym sa nase zivoty nejak utrasu. Tam niekde v dialke v nasich planoch a snoch bola totiz Britska Kolumbia (BC) a jej hory. Tato po case zmenil pracovne miesto, narodila sa Evicka a mna zacinal boj s mestom az prilis unavovat a oslabovat. Kolko krat ma vtedy tato nenasiel doma ked sa vratil z prace. Uz vedel kde som, na lavicke v parku a v slzach. Mesto ma ubijalo, vycuciavalo zo mna vsetky sily a odhodlanie zvyknut si tu. Myslim, ze tak isto bolave by pre mna  bolo existovat zrazu v ktoromkolvek meste na Slovensku, ale to, ze zijem v meste a este i inej krajine bolo pre mna dvojnasobne tazke. Tak sme sa jedno leto schytili a isli sme si ju pozriet. Autom tisice kilometrov do BC a spat. Najuzasnejsi zazitok z Kanady a spomienky, ktore nam uz nik nevezme. Cele to partyzdnove dobrodruzstvo nam dalo motivaciu a len potvrdilo nasu vysnivanu konecnu stanicu v Kanade...

London, Ontario, Canada

Po mojich asi 4 rokoch v Londone sme predali nas domcek v radovej zastavbe a prestahovali sa sem, k mestecku Ridgetown, ktore si hovori "najpriatelskejsie mestecko v Ontariu." Nasli sme si tu domcek daleko od susedov, daleko od mesta a jeho kriku, zamaskovani v stromoch na skoro polnej ceste. Daleko od mesta a blizsie k prirode...ale stale daleko od kopcov, hor a poriadnych zim. Ridgetown bol a je akymsi pofukanim ran, naplastou, rehabilitaciou kym vas nadobro pustia z nemocnice zdraveho domov. 

Tam niekde v dialke je Ridgetown..

Tu som uz nevyplakavala v parkoch, ani doma na zahrade. Zamestnala som sa malovanim kadecoho v nasom dome, zhananim starych haraburd a zariadovanim, pysna a stastna ake je toto nase male skryte miestecko krasne. Hojilo mi dusu, vracalo jej pokoj. 

Nas domcek pri Ridgetown:
http://www.facebook.com/media/set/?set=a.1032831538744.2006967.1164071371&l=2c8768f0c5

Moja praca v nom:
http://www.facebook.com/media/set/?set=a.1035334361313.2007492.1164071371&l=b4c139a0df

Potom prisla Terezka, dalsi kocurik Minou, psik Yashka, povinnosti i radosti okolo deti, zvieratiek i domu. Tesila som sa z toho, ze mozem rubat drevo a kurit v peci, zo zivota takto mimo diania velkomesta. Ale neskor, par mesiacov dozadu spolu s celosvetovou hospodarskou krizou dorazila i neistota v tatovej praci. Zatial po skoro 18 mesacnej prestavke funguje fabrika dalej, ale s najpravdepodobnejsim scenarom, ze sa prestahuje do USA hned ako tamojsia nova bude schopna prevadzky.  Prisiel preto cas ist dalej. Dalej na zapad, za nasimi horami a pokrkvanym horizontom. Tam, kde su zimy tuhe, tam, kde zasa blizko vonaju borovice a kde vy sa vkradnete do teritoria prirody a nie ona k vam do zahradky. Tam do BC. Tak preto.....

Interview, prirodne a ine katastrofy....

Vcera som schytila obe detvaky a odisla s nimi na 3 hodiny tulat sa k jazeru. Nechali sme tatka sameho, v nasmu domu uz len v noci prirodzenom tichu, aby bez rusenia zvladol telefonicky pohovor na pracovne miesto v Hudson's Hope. My sme zatial v kampingu okupovali smykacky, hojdacky, pieskoviska, prechadzali sa dookola (co uz Evka po case zistila a protestovala, ze podvadzam:-) aby si deti unavili nohy a ja zamestnala mysel. Ale duchom som bola i tak cely cas s nim, kontrolovala hodinky  a drzala palce. Vracajuc sa domov nam v radiu hrali "Beautiful day"( Krasny den) od U2 a ja som si pomyslela, ze to je mozno dobre znamenie a povzdychla si "...no, len aby ten dnesny taky bol...:-)" Tatko mal sice z pohovoru celkom dobry pocit, ale ako to cele naozaj dopadlo sa dozvieme tak za dva tyzdne....?

Zasa tie moje sny, vsak? Ale uz nielen moje....:-) Par dni dozadu sa mi snivalo o tornade. Stala som pokojna v nasej kuchyni a pozorovala priblizujuci sa lievik na pozadi tmavosivych mracien. Nepanikarila som, nerozmyslala kde su doklady, co schytit skor a ako  ujst co najdalej. Mala som jednoducho pocit, ze kym som dnu v nasom dome, nejako to prejde pomimo. Mozno poskodi nas dom, ale nam sa nic nestane. Po chvili tornado naozaj zmizlo a zostalo len unavene pochmurne nebo...

Tornado v mojom sne je len obrazom chaosu vo mne, mojich emocionalnych pretlakov a vybuchov. Momentalnej nervozity z pomaly kadecoho, na cele s moznym stahovanim sa do BC a Terezkou vo vyvojovej faze trieskania sa o zem a placu pre kazdu malickost. Tornado ako obraz vsetkych zmien, ktore este len mozu prist a pocitov, ktore sa okolo mna a vo mne prave tocia. Metaforicka veterna smrst s potencialom zmiast ma z mojho bezpecneho miesta na zemi, rozmiest pokoj a istotu v mojom zivote a dusi....
Dom v snoch symbolizuje psychiku, nase vnutro.

Mozno do zivota nasej rodiny pridu zmeny, uz su na obzore, prevratne a rychlejsie ako sme cakali. Ale ak budem silna vo svojom vnutri a nezacnem pochybovat o svojich moznostiach, schopnostiach a rozhodnutiach, neprevratia mi zivot naruby. Musim si viac verit a utisi sa vsetko co na zaciatku  vyzera strasidelne...

Tuto noc prisla k tatovi do sna povoden. Najprv len pomaly v dialke a zrazu bola voda v dome uz po kolena a nic sa nestihalo zachranit. Povoden ako jeho potlacane nahromadene pocity, strachy a tuzby, vnutro zaliate stresom a obavami. Inokedy stabilna hladina sa zdvihla, az sa preliala z koryta, kde emocie ako rieka dovtedy plynuli kludne. To asi len velke zmeny, ocakavania ci sklamania ich ako neutichajuce silne dazde mozu v okamihu zmenit na valiacu sa masu vody. Zivel, ktory vam nedaruje ani sekundu na rozmyslenie. Povoden je i metaforou tuzby zmiast stare z povrchu zemskeho a zacat uplne odznova. Tuzbou nasho tata je zacat uz konecne nas zivot v BC a zabuchnut dvere za Ontariom, kde to ako mi povedal "uz nemoze vydrzat a kde si uz nevie najst nic, co ho tesi...":-(

Neviem, ci moje tornado zahrnalo i zmenu, ktora mna osobne caka uz o par dni. Z opuchnuteho a bolaveho dasna sa totiz vyklula infekcia a zapal pod plombou a kedze na jeho akukolvek zachranu by podla nasho zubara aj tak nezostalo dost zubu, najlepsie bude vytrhnut ho. Neviem co ma teraz boli viac, ci zub samotny, alebo skutocnost, ze vo svojich 32 rokoch pridem o cast svojho trvaceho chrupu;-( Mozno je to len jesitnost, ako u kazdej baby pokial ide o jej usmev, alebo len holy fakt, ze neodskriepitelne a "hmatatelne" starnem, co ma hneva ;-) Zostalo mi len vybrat si medzi "rychlou smrtou" od Jeffryho (nas zubar) v utorok, alebo terminom v nedohladne najpravdepodobnejsie niekde v Londone s kompletnym uspanim. Kedze som zvladla uz dva porody bez epiduralky, nebolo o com dumat. Aj tak ma ale tento verdikt cestou domov zmohol natolko, ze som napriek podivne smerom ku mne artikulujucej vodicke na krizovatke zabocila v protismere do jednosmerky sucasne s mojim odpovedajucim velavravnym posunkom, nech uz na mna nesibrinkuje rukami a pohne sa konecne. Niektore spravy ocividne ovplyvnuju moju schopnost bezpecne soferovat :-(

...tam, kde som uz davno nebola

Nie je spanok len akousi dovolenkou tela i duse, kedy cele nase JA nic nemusi? Kedy telo len tak vegetuje a mysel plynie bez zakonov logiky? Co to teda bolo tuto noc? Nadcas? Pomsta podvedomia? Vykrik umlciavaneho vo mne? Povedane po lopate - tazky sen, plny slz a emocii. Pribeh zo Slovenska bez hlavy a paty a na konci jedna zmysluplna veta mojho otca: "Lucka, uz si tu davno nebola"......

Nie, nepotrebujem snar, nebolo to o tom, co bude, ale o tom, co je. Sokujuco zrozumitelna sprava z mojho vnutra:-(

Esteze ma ten celonocny des zobudil velmi skoro rano  a dal mi tak sancu dokoncit ranne povinnosti s detmi, mackami a psom este pred tym, ako sa tu zastavila suseda Louise. Byva sama v bielom domceku na krizovatke nasej prasnej a hlavnej cesty. Byvala ucitelka, ktorej radostou a motivaciou do kazdeho dna sa stala praca pre malicku komunitu nasho najblizsieho mestecka Highgate. Zastavila sa u nas, aby si odo mna prepozicala par vysledkov mojich tvorivych zachvatov v nasom dome. Pojdu na tyzden na vystavu k par dalsim, vytvorenym talentovanymi ludmi v nashom okoli. Tak moja noha po dlhom case opat raz vkrocila do kostola...... alebo nie? :-) Uz veru nie do "United Church", ale do "Mary Webb Centre" som  Louise pomohla preniest moju tazku malovanu truhlicu, dvierka z kuchynskej linky, Evkin stolcek k umyvadlu a obrazok rysa. Stravila som s nou  pol dna v kostole-nekostole, s pribehmi o najdenej, stratenej a opat najdenej kompletnej kostre pravekeho slona v Highgate, o prvej poste v tomto mestecku a o Mary Webb, ktora presla peso z Highgate az do Toronta (dnesnych 260 km po dialnici) a spat len aby ziskala doklad na svoju farmu. Snad po prvy krat odkedy tu byvame som mala pocit, ze citim ducha tejto komunity..

Highgate mastodon:
Highgate mastodon huge find and large loss for Chatham-Kent
Mary Webb story:
Mary Webb Gosnell

Louise sa spolu s par dalsimi nadsencami podarilo zachranit toto miesto, kde ludia prestali chodit aby mali blizsie k Bohu, ale zacali, aby mali blizsie k umeniu a kulture. Ked vymiera viera v ludoch, osirie i kostol. Stane sa z neho len prazdna budova s velkymi nakladmi na prevadzku, neskor zrovnany zo zemou, alebo ak je v technicky dobrom stave, nezvycajna nehnutelnost na trhu s realitami. Bol to pre mna sok prvy krat vidiet kostol ako rodinny dom. Ako keby Boh supol svoj pribytok na MLS (celokanadska stranka s realitami). Tunajsie kostoly maju zachody, preferovany open concept a zovnajsok, ktory vas ako noveho majitela takehoto domu urcite odlisi od vsetkych susedov. Ale pre mna budu stale miestom, ktore ma a vzdy bude mat az prilis silneho ducha a charakter a kde by som sa bala vypustit skarede slovo z ust (pritrafi sa):-).

Kostol v Highgate - Mary Webb Centre

Mozno je to len akasi recyklacia, kedy sa znova vyuzije vsetko, co sa vyuzit da, preda a prerobi kazda budova, ktora ma este sancu. Mozno je to v tunajsich ludoch, ze neprikladaju veciam prilisnu vahu v tom, naco boli prvotne urcene a nerobi im problem vidiet ich v inych farbach, s novym majitelom ci ucelom. Vela veci je tu oproti Slovensku akosi castejsie v obehu, od nehnutelnosti na markete, satstva v second handoch, pracovnych miest az po manzelstvo "na cely zivot":-)?

Kostol?

uz nie, rodinny dom :-)

Zeleznicna stanica?

...byvala, teraz rodinny dom :-)

Moje lasky

Spominam tu tatka, Evku, Terezku, Chiba...moje lasky, ktore tvoria moju rodinu. Zasluzia si, aby tu mali cast len o nich a pre nich, pretoze su to najdolezitejsie, co mam...

TATO

tato fotka bola odpovedou na moj inzerat :-)

V minulej casti som ho sice prirovnala k tigrovi, pravdou ale je, ze nas tato je lev. Obcas tvrdohlavy,  vzdy protivny ked ho prave zobudite (co si potom ale vobec nepamata!), milujuci svoju rodinu, filmy o konci sveta a kadejake technicke hracky, ktorym ja vobec neroumiem. Najlepsim zakuskom je prenho klobasa, harula a praskove kakao. V second handoch neprejde okolo kniziek, aby si nejaku neodniesol domov, nevadi, ze uz taku ma, lebo ju aj tak nevie najst;-) Z vedeckych kapacit uznava Cimrmana a v hudbe prevazne to, co by zobudilo i mrtveho. Nema problem zaspat v ludoprazdnom kempe, daleko od civilizacie, v hlbokych lesoch BC, ale musim  ho prist ratovat pred kazdym pavukom. Lev, ktory odisiel z Banskej Bystrice do Kanady,  kde usiel z pazurov vydajachtivych Jehovistiek, a ked mu tu po case zacalo byt samemu smutno, nasiel si mna na slovenskej zoznamke. Tak sa zacala nasa spolocna cesta.... a preto som ja teraz tu :-)...

poziarnikom mne pre radost :-)

EVKA

Evicka je mala kopia svojho tatka, az na to, ze nie je lev, ale skorpion. Tvrdohlave a srdite sidlo, ktore nas vsetkych lubi a objima niekolko krat za den. "Prosim  lubit aj boztek" pocut samozrejme hlavne vtedy, ked "neslucha"(neposlucha) a zacneme sa preto na nu hnevat. Najradsej ma dinosaury, auticka, plastelinu, "kakauko" a gumene dazdovky. Chodi spavat s gumenym zralokom a delfinom. V skolke na zdesenie spoluziakov chyta do ruky dazdovky, ale boji sa pavukov. Je schopna sediet za stolom a "nejest" aj pol dna, hoci jej navarim presne to, co chce a vymyslim rozne motivacie, aby to z taniera zmizlo v prijatelnom case. Nas maly Kanadan je prave vo faze nerozlisovania a nerobenia si tazkej hlavy z dvojjazycneho sveta, ktory ju obklopuje, takze vety typu: "Vidlicka ma vela pichs on","Because, I'm trying to hojdat tu" alebo "Ja idem get back to the obliekat" su u nas na dennom poriadku.

TEREZKA

Terezka je nas druhy skorpion, tvrdohlavy uz od bruska, kedze sa jej na tento svet ale vobec nechcelo.Mala prist o 10 dni skor, byt vahy a uzit si viac svojich starych rodicov, ktori sem  prileteli, aby s nami chvilu pockali na jej prichod a pomohli s babatkom v najtazsich prvych dnoch a tyzdnoch. Kedze meskala, uzili si ju snad len 3 dni :-( Vraj je skor po mne. Bolievaju ju uska ako mna ked som bola malinka, boji sa burok ako ja, usmieva sa na macky a nezaspi bez dvoch plysovych medvedikov v naruci. Maly kazisvet, ktory uz dohryzol a dotrhal skoro vsetky leporela a porozbijal vsetko, co sa rozbit teoreticky dalo. Vsetky spodne police, kde mavala Evka vzdy kopec hraciek su teraz kvoli Terezke prazdne :-(

CHIBO (Rupert Archibald)

Chibo je taky nas "podivin". Prisiel k nam prvy ako darcek pre mna, ale zo vsetkeho na svete najviac  miluje tata. Toto puto medzi nimi je obojstranne. Tatka som zazila plakat iba 2 krat v zivote a  raz to bolo prave vtedy, ked sa Chibo stratil v Londone...Ked nie je tato doma, alebo sa mu nevenuje, stacia Chibovi i  jeho veci, zvlecene niekde ako po husenici. Tak sa v nich usalasi, vyvala, vysucha, vymazne, az kym nie su cele zachlpene. Jeho uslachtily povod v podstate znamena, ze by mal svoj zivot prezit len vo vnutri a nevystrcit ani fuz von. Kedze to ale nie je Chibov pripad, uz par krat sme ho zachranovali a skladali zo stromu, kde celkom prisiel o par pazurov, zrejme po uteku pred psom. Inak sa mu ale normalny macaci zivot celkom dari a div sa svete, nema problem ulovit mys, chipmunka, ci dokonca mensieho hada...

JASPER (Jasper Liam)

Jasper dostal meno po Jasper National Park, na pocest nasho prave skonceneho vyletu napriec celou Kanadou. Adoptovali sme si ho ako jedneho z asi 4 sestyzdnovych maciatok ponukanych cez utulok.  Bol malickym spiacim sivym klbkom, ktoreho som si "na chvilu" vzala do dlani a z tej chvile sa stalo "navzdy". Jasper je nas "nezmar," silny,  odolny, zdravy, odvazny, a milujuci deti. Vzdy prvy na pohladenie a posledny, vracajuci sa z potulok. Ked idem s kocikom na prechadzku, pojde za mnou i kilometer, zufalo mnaukajuc, obzerajuc sa, ci nejde auto...ale pojde. Necha si zo sebou robit cokolvek, co si deti zmyslia a nikdy sa na nic nestazuje. Pochyta vsetko co sa hybe okolo domu a hrdy nam to polozi pred prah...

PU (Belami - Pooh)

Jedina slecna medzi nasimi mackami, co i patricne vyuziva a zneuziva. Najokatejsi prejav tohto jej postavenia je ocista, ktorej sa jej vzdy dostane od Chiba ci Jaspera kedykolvek k nim pride a nastavi cast kozuska, ktoru treba olizat. Uz dvojnasobna maminka, naladova, odmerana, opatrna vo vztahoch i v tom, ako daleko od domu sa zatula. Najradsej od vas odbehne prave vo chvili ked ju uz uz mate. Potom nezostava nic ine, len pockat, kym ju tento oblubeny vrtoch prejde a sama pride az k vam.

MINO (Minou Cocoa)

Mino je oficialne iba "replacement"- nahrada od chovatela za Coca, predchadzajuce maciatko, ktore nam nanestastie uhynulo. Ale da sa nahradit ziva bytost inou? Mino nie je Coco, hoci ma po nom v trocha zmenenej podobe svoje druhe meno. Je nasim "chovnym " kocurikom, jedinym z nasich maciek s privilegovanym postavenim zivota striktne len  s nami v dome. Nikdy  nechodi  von, nikdy nenocuje v macacom domceku pri bazene s ostatnymi. Preslachteny, precitlively na vodu z kohutika a papajuci len specialne granule od veterinara, bohuzial :-( Vyhybajuci sa neznamym, utekajuci pred detmi, pride ku mne az ked vsetko ostatne v dome uz zalahne a spi. Postazuje sa a poliska..

YASHKA (Misty Alaska)

Moj vianocny darcek spred dvoch rokov. Taky nas hyperaktivny, jemny, oddany, voci inym psom podriadeny "kazisvet". Na svedomi ma mimo ineho asi dva rozhryzene voditka,  kopec  skantrenych gumenych piskacich hraciek, zakakane roztrhane plienky okolo celeho domu, dieru v najdrahsom kociku aky snad existuje a prehryznuty internetovy kabel. Neobsedi, nepostoji, just nepride ked ju volam a radsej bude napriek nebezpecenstvu a mojmu hnevu nahanat kazde auto, rutiace sa okolo nej. Jemna a nezna k detom, ziva a blazniva ako ony..:-)

Ubudajuci zbojnici a pribudajuca nervozita

S bliziacim sa pohovorom je tatko nervoznejsi a obcas potom chodi po dome ako tiger. To som vtedy pri nom tisko ako mys alebo sa celkom vytratim:-) Snazil sa o kontakt s ludmi, ktori by mohli poradit ako to cele uspesne zvladnut a co na to, ale bud sa vobec nedovolal ludom, ktorym chcel, alebo sa nedovolal informacii, ktore potreboval ;-( Dovolalo sa ale BC Hydro a presunulo interwiev o tyzden neskor:-( Ak nechcem ani potencialne zit s tigrom v klietke, musim prist s niecim, ako ho ukludnit, uvolnit a odreagovat...:-)

Musim priznat, ze nielen nas tatko, ale aj ja som uz trosku v strese. Samozrejme, ze aj mne velmi zalezi, aby sa to podarilo a aby sa nam zacal plnit nas sen... Odhliadnuc ale od honu na pracovne miesto v BC ma teraz skor stresuju nocne place Terezky. Antibiotika davno douzivane, cez den zopar zachvatov zlosti a v noci plac :-( Par dni dozadu sme tu mali silnu trmuvrmu, ktora sa nie a nie vyblaznit. S hromobitim a bleskami trvala az do polnoci, napriek optimistickejsim predpovediam pocasnikov.  Ak je to dietatko po mne, plakala zo strachu z burky, ak nie, neviem, v com mame zasa problem :-(

Najcastejsim statusom, ktory je teraz vidat na mojom facebboku je ale prekvapujuco matematika. Konkretnejsie odpocitavanie, a este konkretnejsie odpocitavanie raccoonov - od povodnych 6 az po...snad svaty pokoj. Zbojnici sa chytaju do pasce vzdy ked ju nastavime, v tom problem nie je. Horsie je, ked Olaf nie je doma :-( Keby to stvorenie nemalo oci a nekuklo sa na vas...No co s nim, tak sme chyteneho stastlivca s poradovym cislom 4 odviezli 15 km daleko, dufajuc, ze sa uz nevrati. Uvidime, mozno nas prekvapi a z ocakavanych 2-1 = 1 bude 2-1 =2 ? :-)

treti..

stvrty - vyhosteny...

Na dobre sa lahko zvyka :-)3.

Pamatam si presne ten pocit v prve dni po prichode. Chcela som mat cosi ako vlastnu ulitu, skryt sa v nej pred okolitym svetom. Stratena, zranitelna, ako vtaca co vypadne z hniezda. Vsetko bolo cudzie, nezrozumitelne, nezname..Ale pamatam si dobre aj vsetku podporu, ktora mi bola dana, ci ponukana. Musim priznat, ze dodnes si vazim vsetky sance a pomoc, ktorej sa mi ako novopriselcovi dostalo. Od jazykovej skoly az po seminare, zamerane na uspesne uplatenie sa na tunajsom trhu prace. Centra na pomoc imigrantom ponukaju velmi siroku skalu roznych sluzieb a ak clovek naozaj chce, vzdy najde pomocnu ruku snad zo vsetkym, s cim si tu prve mesiace nevie dat rady. Ak aj nie priamu pomoc, dostanete vzdy aspon informacie kde ju dalej hladat...a usmev s povzbudenim, ze sa drzite dobre a bude to OK:-)

Nielen kvoli mne samotnej a mojej moznej kariere, ale hlavne s ohladom na nase deti si nesmierne vazim a cenim milion moznosti pre vyber profesionalnej cesty zivotom. Celkom realna a pomerne casto vyuzivana je tu i sanca na "career change". Kedykolvek mate pocit, ze to, kde ste teraz "nie je ono" a radsej by ste sa profesne videli niekde inde, da sa to! Mozete si tu spravit kurz snad od vymyslu sveta.  Nezalezi na veku, ale v podstate len na vasom odhodlani a stave vasho konta:-) Kurzy su celkom logicke, kedze potencialni zamestnavatelia velmi radi vidia na vsetko diplom ci licenciu. Malokedy staci len hola skusenost a aj ta musi byt mimochodom len kanadska. Najkrajsim kurzom pre mna tu v Kanade bol ten "pre buduce mamicky a tatkov":-) Nedostali sme sice po nom ziadnu licenciu, ale pomohol....

Ked uz spominam mamicky, neda mi nepochvalit tuto krajinu za velke malickosti, ktore robia zivot rodica jednoduhsim. Stacia prebalovacie dosky na verejnych toaletach. Ale to, ze to nie je bezna vymozenost, som si uvedomila az pocas mojej navstevy spat na Slovensku, ked som po marnom hladani takeho niecoho prebalovala Evku na pulte v obchodiku benzinovej stanice :-( Dakujem Kanada, aj babo ma svoje potreby a div sa svete aj na verejnosti..:-)

Su veci, ktore clovek oceni az ked sa dostane do urcitej konkretnej situacie. Keby som nedojcila svoje deti, nechvalila by som teraz male skryte miestnosti, ktore tu zriaduje snad kazdy vacsi obchodny retazec. Ak treba, mozete sa tam zasit, prebalit maleho hladosa a v pokoji a sukromi dojcit. Kolko krat som uz bola vdacna za takyto kusok sukromia! I ked v Kanade teraz prebieha pomerne burliva diskusia a otvoreny boj za pravo dojcit na verejnosti a to bez akychkolvek oficialnych ci neformalnych postihov ci obmedzeni (s cim absolutne suhlasim), ja osobne mam radsej tieto male "mamickovske izbicky" :-)

A potom su veci, ktore clovek oceni az ked zisti, ze niekde inde nie su a mali by byt...Zabranili by zbytocnej tragedii, aj takej, aka sa prave nedavno stala na Slovensku. Dve dievcatka, vracajuce sa zo skoly, zrazil a usmrtil blaznivo sa rutiaci vodic auta, tesne po tom ako vystupili z autobusu...

Clanok o tragedii:
Tragédia v Dubovanoch: Alicka (†12) umierala pred očami babky

Ked som to vtedy citala v slovenskych dennikoch, prva myslienka, co mi prebehla hlavou bola: "Vdaka Bohu za tunajsie "schoolbusy"! Su to zlte autobusy, voziace deti do a zo skoly, v suvislosti s ktorymi tu platia velmi prisne pravidla cestnej premavky. "Vehicles in both directions must stop when a school bus has stopped and its overhead lights are flashing and the Stop Arm is extended. This law is designed to protect children who may be getting on or off the bus."

"Vozidla v oboch smeroch musia zastavit, ked zastavil skolsky autobus a jeho horne svetla blikaju pricom jeho rampa so zanackou STOP je vysunuta. Toto pravidlo je vytvorene za ucelom chranit deti nastupujuce, ci vystupujuce z autobusu." 

Som rada, ze ich tu mame, zlte, krasne, blikajuce, vezuce nase deti do skoly a domov. S radostou pretrpim i to, ze ked na jeden z nich natrafim, vleciem sa za nim ako slimak a stojim kazdych pat minut:-) Hlavne, nech to tak robia vsetci a nase deti budu v bezpeci..

Tak toto je len par veci, za ktore dakujem tejto krajine. Je este tisic malickosti, v kazdom dni, ktore sa stali samozrejmymi a ktore si mozno uvedomim az vtedy, ked z Kanady odidem (co ale neplanujem :-) Takze si ich radsej idem vsimat, uvedomovat a vazit, aby som tu mohla o nich pisat zasa niekedy nabuduce.....

Na dobre sa lahko zvyka :-)2.

Brazdiac krajinu v lete a na jesen, clovek si nemoze nevsimnut male stanocky s ovocim a zeleninou pri cestach. Stoja tam vystavujuc urodu toho ktoreho farmara, ale bez neho, lebo on ma urcite dolezitejsiu pracu ako sediet pri svojich melonoch cely den, prazit sa pri tom na slnku a cakat na par dolarov od okoloiducich. Tak tam namiesto seba polozi plechovy hrncek alebo skatulku. Ved staci len napisat cenu a business ide dalej sam :-) Ked som toto zazila prvy krat prislo mi to neskutocne a nepochopitelne. Tu sa jednoducho nepocita s podvadzanim a kradezou, tu si ludia takto doveruju? Nechcem si ani len predstavit kde by bola farmarova uroda a jeho zarobok keby takto "predaval" na Slovensku :-( Krasne sa zvyka na to, ze tu stale funguje cestnost...

Nielen cestnost, ale i neskutocna tolerancia, ktoru som ja mala moznost zazit, a ktoru vlastne ako priselec zazivam stale. Zatial som na sebe este nezachytila onen krivy pohlad, odsudzujuci ma za to, ze som imigrant, kradnuci pracu domorodcom. Cudzi element s podivuhodnym prizvukom a len akou takou anglictinou. Casto sa mi stava, ze pri rozhovore s nasincom sa nakoniec ukaze, ze jeho mamka, babka, ci prababka sem kedysi prisli z uplne ineho konca sveta. Kto je tu vlastne "cisty" Kanadan? Okrem mensiny povodnych obyvatelov sme si tu vsetci rovni, ci uz tu prisli nasi predkovia, alebo my sami. Tato krajina je postavena na ludoch z roznych koncin sveta, ako z kuskov puzzle, ktore musia do seba zapadat. Jedina moznost, ktora toto vsetko drzi pohromade je tolerancia. Toleruju sa tu rozne prizvuky, kultury, nazory... To, co ludi v tejto krajine stmeluje ako jeden narod je, ze napriek roznorodosti a prapovodu chcu teraz patrit a patria jednej krajine. Kanada ma v svojich obyvateloch korene snad po celom svete. Nie je to ale zdroj svaru a nenavisti, ale hlboky a siroky zaklad, na ktorom stoji.

Dalsim uzasnym javom, ktory mi prinavratil radost zo zajtrajska je skutocnost, ze sa tu bezne velmi "nepolitikarci". Ako keby mi niekto snal z chrbta tazky batoh, v ktorom sedi POLITIKA, a ktory som uz vlacila pekne dlho, hoci nechcene. Aaaah, ake uvolnenie a lahkost na pleciach! Tesim sa, ze politika ako nutna a neprehliadnutelna sucast mojich dni zostala na Slovensku. Tu na mna necaka za kazdym rohom, nehuci z ranneho vysielania v radiu, a nekraca popri mne kdekolvek zabocim. Je tu, ludia sa nou zaoberaju, ale len ti, ktori chcu a ak chcu. Hlasnejsia je len vtedy, ak sa samozrejme nieco zomelie, pokazi alebo nedari. Nie je protivnou realitou kazdeho dna a konstantnym elementom kazdeho rozhovoru. Nenici vztahy a prijemne chvile, caka kym je pozvana, nevruti sa k vam nasilu...