Brazdiac krajinu v lete a na jesen, clovek si nemoze nevsimnut male stanocky s ovocim a zeleninou pri cestach. Stoja tam vystavujuc urodu toho ktoreho farmara, ale bez neho, lebo on ma urcite dolezitejsiu pracu ako sediet pri svojich melonoch cely den, prazit sa pri tom na slnku a cakat na par dolarov od okoloiducich. Tak tam namiesto seba polozi plechovy hrncek alebo skatulku. Ved staci len napisat cenu a business ide dalej sam :-) Ked som toto zazila prvy krat prislo mi to neskutocne a nepochopitelne. Tu sa jednoducho nepocita s podvadzanim a kradezou, tu si ludia takto doveruju? Nechcem si ani len predstavit kde by bola farmarova uroda a jeho zarobok keby takto "predaval" na Slovensku :-( Krasne sa zvyka na to, ze tu stale funguje cestnost...
Nielen cestnost, ale i neskutocna tolerancia, ktoru som ja mala moznost zazit, a ktoru vlastne ako priselec zazivam stale. Zatial som na sebe este nezachytila onen krivy pohlad, odsudzujuci ma za to, ze som imigrant, kradnuci pracu domorodcom. Cudzi element s podivuhodnym prizvukom a len akou takou anglictinou. Casto sa mi stava, ze pri rozhovore s nasincom sa nakoniec ukaze, ze jeho mamka, babka, ci prababka sem kedysi prisli z uplne ineho konca sveta. Kto je tu vlastne "cisty" Kanadan? Okrem mensiny povodnych obyvatelov sme si tu vsetci rovni, ci uz tu prisli nasi predkovia, alebo my sami. Tato krajina je postavena na ludoch z roznych koncin sveta, ako z kuskov puzzle, ktore musia do seba zapadat. Jedina moznost, ktora toto vsetko drzi pohromade je tolerancia. Toleruju sa tu rozne prizvuky, kultury, nazory... To, co ludi v tejto krajine stmeluje ako jeden narod je, ze napriek roznorodosti a prapovodu chcu teraz patrit a patria jednej krajine. Kanada ma v svojich obyvateloch korene snad po celom svete. Nie je to ale zdroj svaru a nenavisti, ale hlboky a siroky zaklad, na ktorom stoji.
Dalsim uzasnym javom, ktory mi prinavratil radost zo zajtrajska je skutocnost, ze sa tu bezne velmi "nepolitikarci". Ako keby mi niekto snal z chrbta tazky batoh, v ktorom sedi POLITIKA, a ktory som uz vlacila pekne dlho, hoci nechcene. Aaaah, ake uvolnenie a lahkost na pleciach! Tesim sa, ze politika ako nutna a neprehliadnutelna sucast mojich dni zostala na Slovensku. Tu na mna necaka za kazdym rohom, nehuci z ranneho vysielania v radiu, a nekraca popri mne kdekolvek zabocim. Je tu, ludia sa nou zaoberaju, ale len ti, ktori chcu a ak chcu. Hlasnejsia je len vtedy, ak sa samozrejme nieco zomelie, pokazi alebo nedari. Nie je protivnou realitou kazdeho dna a konstantnym elementom kazdeho rozhovoru. Nenici vztahy a prijemne chvile, caka kym je pozvana, nevruti sa k vam nasilu...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára