Zbohom kapitan...

Sadnem si k pocitacu ako kazde rano, citam nadpisy kratkych sprav v najcitanejsich slovenskych i par kanadskych novinach ako  kazde rano. Nic zaujimave az na jednen nadpis:

"V Rusku spadlo lietadlo s celym hokejovym timom, sedel tam i Demitra!"

..................................................................................................................................

..................................................................................................................................

..................................................................................................................................

?????????????????????????????????????????????????????????????????
?????????????????????????????????????????????????????????????????

nie!............................................................................................................................

Neviem kolko bodiek by spravne vystihlo to dlhe nechapajuce ticho v mojej hlave, ten sok a zdesenie. Nie Demitra, len nie Demitra!!!!
Vsade smutne titulky, oficialne vyhlasenia sustrasti na strankach Vancouver Canucks, Ottawa Senators, St Louis Blues, Minnesota Wild, Los Angeles Kings...klubov NHL, kde hraval. Vsade jeho fotka, spomienky a zdesenie fanusikov na forach doma i vo svete. Aj tu za mlakou vedia kto to bol a aky vzacny hrac a clovek prave odisiel. Na fore Canucks podla mnohych vraj najlepsi hrac na poslednej olympiade,  tam doma urcite pre vsetkych nas najlepsi kapitan.

Hokej bol sucastou jednej krasnej etapy v mojom zivote, robil mi radost, naplnal ma vela krat stastim, boli i slzy pri prehrach. Zaplnal jeden hrubansky zosit s vystrizkami, statistikami, obrazkami, podpismi nasich hokejistov. Mam ho stale doma skryty v supliku, snad hrubsi ako dve biblie. Zacala som si lepit a pisat od roku 1993, v casoch, ked sa nas hokej vydaval na samostatnu cestu, v casoch velkych mien a velkych dolezitych zapasov, ktore nas neskor doviedli az k zaltu na majstrovstvach sveta. Boli hokejisti, pred ktorymi fanusik ako ja musel mat respekt, starsi, skuseni, ako Peter Stastny a po nich prisla moja generacia, mlade ucha, co sa ucili od tych respektovanych. A ucili sa skvele. Generacia chalanov ako ja, co si pamata zuvacky Pedro a dva druhy cokolady - modru mliecnu a cervenu horku. Bol medzi nimi i Palo Demitra. Rozumny, rozvazny, obetavy chalan. Pamatam si na majstrovstva sveta 2003, kedy prisiel, lebo aj on chcel medailu, zlata spred roka ho navnadila. Zapas o tretie miesto sme vtedy doma pocuvali v celej dedine len z radia, burka nieco pokazila a televizory len sumeli. Komentatorov bolo pocut odvsadial, radio sedelo na poli, viezlo sa na traktore a vsade sa pocuval hokej. Demitra to  vtedy zaklincoval, nas bronz golom do ceskej branky. Aj tak sklamany, napriek ovaciam davu doma, lebo tuzil skoncit vyssie, lebo fanusik si to zasluzi. Vzdy prisiel, vzdy chcel viac a urobil pre to vsetko. Spravny kapitan, nepustal do sveta vela zbytocnych reci, len tie spravne slova, ktore zavazili. Ani trener, ani generalny manager niekedy nepresvedcili...kolkokrat presvedcil len Demitra. Zednika, ked sa zbalil a vykaslal sa na domaci sampionat, kopec chlapcov unavenych po sezone v svojej lige, ale aj tak prisli, lebo  Demo zavolal,  povedal, ze este treba, este su majstrovstva, olympiada a ludia cakaju, tesia sa.

Tam toho hore uz nepresvedcil, ze este treba, este ludia od neho cosi cakaju. Ked sa pred 4 mesiacmi lucil na spackanom domacom sampionate, ludia aj tak vstali a tlieskali mu, kricali DAKUJEME, on zamaval a rozplakal sa. Nas kapitan sa lucil s reprezentaciou. Bolo nam smutno, nam jeho fanusikom, ale ved, raz sa skoncit musi, a nakoniec on nezomrel, chcel zostat doma a pomoct mladym talentom v Trencine, vratit hokeju doma nieco, co mu ako on povedal zostal dlzny. 

Teraz je to ine, odisiel a placeme my, lebo uz nic nestihne z toho, co chcel, uz nikoho nepresvedci aby predsa len prisiel. Uz hra hokej tam hore v tej nebeskej hokejovej lige. Len dufame, ze sa prihovori, postrazi, bude davat pozor a posle kopec stastia a krasnych golov tam zhora. Nie Stastena, kazdy bude vediet, ze to Demitra. Tak sa maj Palo, ja viem, ze ty si to tam hore  "zmanageujes " a prehovoris aj toho najvyssieho na paradne veci pre nas hokej, ty si to predsa vzdy dokazal! Vzdava ti hold len jeden z tisicov fanusikov...DAKUJEM....

Velmi pekny clanok:
Slovensko sa lúči s hokejovým džentlmenom, ktorý miloval život

Vsetko uz prehrmelo...

Hrozba tornada, Hurikan Irenka, virusy u deti i dalsi pohovor, co mal tatko s BC Hydro. Teraz asi bude chvilu klud. Budeme dufat, ze sa po par tyzdnoch ozvu z BC, ze deti zostanu zdrave i po zacati skoly, ze sa zivot tak trochu spomali. Z posledneho pohovoru zostal tatko smutny, sklamany, bez nadeji. Ja sa teda psychicky pripravujem i na moznost dalsej zimy tu v Ontariu. Nejak nam tam hore tu BC nepraju, osud, alebo vyssia moc? Netusim. Vsetko co nam zostava je sa s tym zmierit a ist dalej, nenahlit sa..Je to niekedy viac nez tazke, hlavne ked teraz upratujem fotky z vyletu do BC spred 5 rokov. Cloveka zaboli srdiecko, ked sa vidi tam, kde by uz rad bol....

Prvy stupen, druhy stupen...Tornado:-(

Dna 24. augusta 2011 som nezostarla o 24 hodin, ale snad o rok. Od mala malinka sa bojim burok. Bleskov ako zableskov dna na nocnej oblohe, hromobitia, co zatrasie celym domom. Nie, to ozaj nie je  pre mna...Zacat den s vystrahou TORNADO WATCH pre cele juzne Ontario bolo teda horsie ako zly sen.

Urcite ten strach vo mne znasobila i nedelna skaza mestecka Goderich, mala som  v hlave cerstvy priklad toho, co take tornado dokaze. Media cely den chrlili aktualizacie stavu, informacie o tom, co robit ked to pride, kde sa skryt, co si nachystat ako zachranny balicek... A ja som nervozna a vystrasena do piky kosti sledovala nebo, poryvy vetra a najnovsie aktualizacie na pocasnickej online stranke. Az do noci, kedy cely ten cirkus mal zacat...

Tornado WATCH znamena prvy stupen nebezpecenstva, je vyhlaseny, ked su idealne podmienky, aby tornado vobec vzniklo. Druhy stupen, Tornado WARNING je vydany uz zvycajne vtedy, ked tornado bolo videne volnym okom, alebo bol zahliadnuty lievikovy mrak, alebo najcastejsie radar indikuje bliziacu sa formaciu tornada. TORNADO red alert - cervena vystraha znamena uz konkretne kroky, v podstate taky pohotovostny krizovy management, co a ako treba zacat konat:-(

Farby na obrazkoch nizsie znamenaju intenzitu zrazok, od slabeho dazda v slabozelenej  az po krupy ako basebalove lopticky v ruzovej az tmavofialovej.

Nebudem tu opisovat moje infarktove stavy, ktore som prezivala s kazdou aktualizaciou . Zazili sme si vsetko, od WATCH, cez WARNING az po TORNADO red alert:-(Staci ak tu chronologicky zoradim par obrazkov...

Nakoniec neprislo...... som rada, ze sme sa nestretli a dufam, ze sa ani nikdy neuvidime! O polnoci som si lahla vycerpana spat az po uisteni, ze vsetko je uz ukoncene,  a uz ziadne nebezpecenstvo oficialne nehrozi. 

Par clankov k teme:
Toronto lightning storm August 2011
Tornado 'red alert' over for southwestern Ontario

Pliaga virus, Zemetras vsade navokol, tornado v Goderich...a?

Sedim za stolom a pomaly uchlipkavam z horucej mediciny proti chripke. Ano, zjavne si ta pliaga, co sa vyblaznila na Evke a Terezke nakoniec nasla i mna. Ani nas tatko nie je vo svojej kozi, to asi aby  mu nebolo smutno, ze zostal bokom. Boli ma cely clovek a vlastne nic konkretne. Nohy tazke ako po vystupe na konciar, hlava sa toci a zmateny zaludok nevie co chce, ale vie, co nechce. Som sama, Terezka sa hra hore v postielke a tatko s Evkou sli za doktorom prekonzultovat  jej bolave ustocka. Horuci liek mi pomaly udiera do hlavy a ja mam zrazu pocit, ze uz uz omdliem. Mota sa mi hlava, tak sa radsej pridrzim hrany stola......ale ten sa chveje, i monitor predo mnou, hojda sa mi hladina mojej mediciny v hrnceku, i mineralka vo flasi na vedlajsom stole. Deje sa nieco so mnou, ci zo svetom okolo mna???? Nechapem.....

O malu chvilocku uz media chrlia spravy o zemetraseni s epicentrom vo Virginii, USA. Podla sprav zasiahlo i Kanadu, od Ontaria az po New Brunswick. Len na kratky okamih, par sekund, ale tak  zmatocych a sokujucich. Co moze byt beznadejnejsie  ako zrazu nemat pevnu podu pod nohami, a to  teraz nemyslim obrazne? Nastastie tu navokol sa nam zivot zachvel len na chvilku. Nesediet tu v pokoji za stolom ani to mozno nezaregistrujem. Tato tu chvilu netusiac presoferoval niekde na dialnici a o zemetraseni sa dozvedel este za jazdy z radia.  Odznelo skor ako si clovek stacil uvedomit, coho je prave akterom..Nastastie!

Virginia earthquake's tremors felt far and wide

Citajuc o tom spravy na internetovych strankach niektorych slovenskych dennikov, je mi smutno z par komentarov v diskusii pod nimi. Je TO smutne, aky sme my Slovaci niekedy narod. Zavidime si i nos medzi ocami, i zemetrasenie, ked ho niekto zazije v USA. Ale nakoniec ved tak mu treba, naco sa tam zo Slovenska trepal..
"Dve veci su nekonecne: vesmir a ludska hlupost; ale vesmirom som si nie isty" A. Einstein....

Zda sa, akoby i nasu zem trapil nejaky virus, ako nas ludi / mravce, behajuce po jej povrchu. Nakazlive zemetrasenia, zaplavy, poziare, tsunami, tornada... Katastrofy preskakuju z jednej krajiny na druhu,  ako kvapockova infekcia, devastujuc rozne kuty zeme a ludi tam zijucich. Raz tam, raz onam, obrazky zniceneho kazdy den na titulkach novin. V nedelu to "schytal" Goderich. 183 km na sever od nas, inak daleko, ale tym, co sa stalo tak strasidelne blizko. Aj my sme tu uz raz zazili varovanie pred tornadom, ale nakoniec sa chvalabohu neukazalo. V Goderich bohuzial ano....

Goderich storm damage

Goderich...

S hrozou sledujem dalsiu spravu v novinach o bliziacom sa Hurikane Irene. Ocakava sa, ze zasiahne vychodne pobrezie USA a spekuluje sa i o moznom dopade na niektore oblasti Kanady:-( Len dufam, ze tu ho nijako nepocitime....

Hurikán Irene zosilnel, zasiahne východ USA

Tak na dnes dost hroz, snad uz bude lepsie, aj v nasej rodine aj v nasej krajine. Snad si uz vsetky katastrofy a pliagy vybrali svoju dan...

AKTUALIZACIA: Je streda doobeda a meteorologovia prave vydali varovanie pred silnymi burkami a moznym tornadom hroziacim vo viacerych oblastiach Ontaria (zahrnajuc i nas) na dnes vecer :-(Tak zostava  len dufat, ze nas to minie.....

Co boli mamu najviac

Nie, prave teraz nemam ziadnu chorobu a diagnozu.....Som len .....- mama chorych deti. A byt mamou, ked su deti chore veru boli...Bojim sa o ne, spim po kuskoch, zobudena kazdym ich stonom ci vrzganim ked sa prevracaju v postielkach. Vecery inak pokojne, kedy si zvycajne najdem cas tak trochu i sama pre seba su teraz plne uzkosti. Neviem sa uvolnit a na nic sustredit. Film prebehne hlavou akosi bez deja, riadky skacu v clankoch, s tatkom zdielame spolocne ticho, ale kazdy v inom svete...

Zacalo to v utorok, paradoxne hned ako sme sa vratili z kontroly u nasej lekarky. Pozrela len Evkine krive prsteky na nozickach a spytala sa ako ide Terezke oneskorene rozpravanie.  Uz v aute Evka zaspala, co je u nej pomerne nezvykly jav. Bolo mi to podozrive, ale v duchu som dufala, ze nie, ze to nebude zaciatok choroby. Bol :-(
Po 4 dnoch s horuckami 39 C a vracanim sme  ju zobrali do "walk in clinic". Ujo doktor, vrtky a akysi rychly pokukal, posvietil do usiek, pohmatal brusko a vraj: "Zapal usiek". Dostala silne antibiotika, ale horucky boli stale tvrdohlave. V prve rano po davke antibiotik jej chudatku zacali krvacat dasienka a vyhodili sa jej afty v ustockach. "Bolia zubky, boli jazyk.."Viem ako to boli mna, mamu, nie to este dieta:-( Vystrasilo ma to. Horucky prespala, papat jej nechutilo a teraz uz i bolelo. Presedela som vecer a polku noci za internetom, skumala, citala.  Vysliedila som, ze jej problemy v ustockach mozu teoreticky sposobovat i prave zacate antibiotika :-( Volala som na telehealth, so sestrickou u nasej family doktorky, pisala som Martuske - nasej doktorke v rodine, kade tade som zbierela  rady a nazory. Tak pre pokoj v dusi a istotu, ze sa nic nepodceni pojde zajtra s tatkom spat na kliniku k rychlemu ujovi doktorovi, aby zasa kukol, posudil a usudil co je vo veci a ako dalej..

Zatial samozrejme zahadna pliaga preskocila i na Terezku. Virus nevirus, choroby u nas vacsinou skacu z jedneho detvaka na druheho. Zatial len mierne zvysena teplota,  ale nic zrazu nechuti ako zvyklo a preto to treba po dlhom zvazovani vyplut. Objimajucu vsetkych svojich plysovych mackov, kamaratov v postielke ju ukladam spat a trpnem ci nepreplace noc. Tak i dnes len cakam a bojim sa co bude dalej, ci lepsie, ci nebodaj horsie..?

Byt mamou, coraz viac si vazim zdravie a chvilky, ked je s nami. Choroby blizkych, hlavne tych malickych, unavuju a bolia viac ako nase vlastne. Tak len dufam, ze to tie moje deti  skoro prejde a zasa budem vecer unavena z ich blaznenia, nie starosti ako im pomoct....

Vone detstva v Demanovej...

Magicky okamih, nieco zazracne a nevysvetlitelne a predsa pomerne caste v mojom zivote. Ako strela priamo do srdca, kratucky okamih, mozno zlomok sekundy kedy udrie vona do nosa a mozog okamzite vie, spomenie si. Zaradi ju presne k veciam, kde ju spoznal, privonal k nej prvy krat. Do suplika medzi ostatne poklady detstva, spomienky na vzacnych ludi, miesta a situacie....

Napriklad ovocny caj s cerstvo vyzmykanym citronom - neskutocne ako ma v okamihu prenesie do Demanovej, ku starej mame, tam kde ho vzdy  byvalo navareneho za plny hnedy hrniec s naberackou pod pokrievkou, aby bol este teply pre kazdeho a vzdy.

Zvlastna tepla citronova vona vzdy ked stara mama cistila okraje pece  supkami z citrona. Aby neboli cierne, aby zasa svietili. Stara mama mala vzdy vsetko ciste, netusim kedy to pri nas detvakoch na prazdninach vladala a stihla. 

Pamatam si ju ako sa chudatko aj zlostila, vzdy ked prisiel medzi nas ostatne detvaky moj bratranec Ondrej. Zasili sme sa hore do izbicky, zakurili v peci a na rozhorucenej opekali jablcka. Potiekla stava, pripalilo sa, vsetko bolo lepkave, ale ta vona! 

Vona knih v izbe s klavirom, stovky a kazda starostlivo zabalena v baliacom papieri, aby sa uchranila, nedotrhala. Chodili sme tam potajme s Ondrejom na cele listovat si vo velkej tazkej knihe o anatomii, pozerali kostry a strasidelne obrazky ludskeho tela...:-)

Tazka vona farieb este zaschynajucich na platnach obrazov uja Ivana. Podnikali sme tajne vypravy do jeho atelieru vzdy ked sa vykradol. Len trosku sme pootvorili dvere, nakukli co kresli, nadychali sa vone umenia a utekali prec aby nas tam neprichytil.

Vona vanilky v otvarajucom sa stole, kedysi davno sluziacom ako dvojite umyvadlo, kde stara mama skryvala sladkosti, hoci vedela, ze o tej skrysi vieme:-)

Vone dobrot z detstva, starej mamin domaci chlieb, makkucky s chrumkavou korkou, vianocka s maslom a lekvarom nakrajana na male kococky kazdy vecer, teple mlieko pre nas detvaky i Mura vonku, ci jezka ak obcas zabludil na dvor..

Vona dreva schnuceho pri peci, sena pri zajacikoch, vona starych haraburd a sadrovych trpaslikov v tmavej syparni kde sme sa chodili ako deti otuzovat strachom...

Vone detstva, spomienky take nadherne. Vsetko to pominulo.....stara mama, ujo Ivan  uz nie su medzi nami, domcek je prec, starucke mury uz nevladali dalej, obrazy uz davno zaschli, caj uz vonia akosi inak, chlieb je z obchodu, sladkosti uz nie su schovane pri vanilke a muke...

Len obcas pride, len na okamih udrie do nosa, znama vona a prenesie ma na chvilku spat a ja som vdacna, ze ju citim a vnimam, az kym sa zasa nestrati, nevyprcha kdesi v dnesnom inom svete...

Vsetko najlepsie

..mily tatko, Happy Birthday to you! Podavajuc narychlo natrhane kvietky z nasej zahradky, este mokre, ukradnute kvapkam dazda a tisnuc boztek na licko, zablahozelala dnes Evka svojmu tatkovi k jeho sviatku. Vzal si ju do narucia, vystiskali sa a spolu sfukli sviecky na kolaciku, na ktory sa uz od vcera tesila. Ja pri nich s Terezkou na rukach, ktorej v ockach blikali svetielka  narodeninovych sviecok a radost z nasich usmevov. Prekrasny moment. Detsky usmev, tie svetielka v ockach, lucne kvietky v starej flasi od mlieka a cokoladovy kolac. Ziadne pozlatka, drahe dary ci velke party. Len jednoduchost a krasa jedneho maleho stvorclenneho rodinneho stastia. Vidiet ich takto spolu, zostane mi to nadosmrti v pamati. Tak este vela rokov tatko, takto spolu a takto stastni, nech mame potom na poslednu cestu pobalenych v pamati vela takychto obrazkov:-)