Magicky okamih, nieco zazracne a nevysvetlitelne a predsa pomerne caste v mojom zivote. Ako strela priamo do srdca, kratucky okamih, mozno zlomok sekundy kedy udrie vona do nosa a mozog okamzite vie, spomenie si. Zaradi ju presne k veciam, kde ju spoznal, privonal k nej prvy krat. Do suplika medzi ostatne poklady detstva, spomienky na vzacnych ludi, miesta a situacie....
Napriklad ovocny caj s cerstvo vyzmykanym citronom - neskutocne ako ma v okamihu prenesie do Demanovej, ku starej mame, tam kde ho vzdy byvalo navareneho za plny hnedy hrniec s naberackou pod pokrievkou, aby bol este teply pre kazdeho a vzdy.
Zvlastna tepla citronova vona vzdy ked stara mama cistila okraje pece supkami z citrona. Aby neboli cierne, aby zasa svietili. Stara mama mala vzdy vsetko ciste, netusim kedy to pri nas detvakoch na prazdninach vladala a stihla.
Pamatam si ju ako sa chudatko aj zlostila, vzdy ked prisiel medzi nas ostatne detvaky moj bratranec Ondrej. Zasili sme sa hore do izbicky, zakurili v peci a na rozhorucenej opekali jablcka. Potiekla stava, pripalilo sa, vsetko bolo lepkave, ale ta vona!
Vona knih v izbe s klavirom, stovky a kazda starostlivo zabalena v baliacom papieri, aby sa uchranila, nedotrhala. Chodili sme tam potajme s Ondrejom na cele listovat si vo velkej tazkej knihe o anatomii, pozerali kostry a strasidelne obrazky ludskeho tela...:-)
Tazka vona farieb este zaschynajucich na platnach obrazov uja Ivana. Podnikali sme tajne vypravy do jeho atelieru vzdy ked sa vykradol. Len trosku sme pootvorili dvere, nakukli co kresli, nadychali sa vone umenia a utekali prec aby nas tam neprichytil.
Vona vanilky v otvarajucom sa stole, kedysi davno sluziacom ako dvojite umyvadlo, kde stara mama skryvala sladkosti, hoci vedela, ze o tej skrysi vieme:-)
Vone dobrot z detstva, starej mamin domaci chlieb, makkucky s chrumkavou korkou, vianocka s maslom a lekvarom nakrajana na male kococky kazdy vecer, teple mlieko pre nas detvaky i Mura vonku, ci jezka ak obcas zabludil na dvor..
Vona dreva schnuceho pri peci, sena pri zajacikoch, vona starych haraburd a sadrovych trpaslikov v tmavej syparni kde sme sa chodili ako deti otuzovat strachom...
Vone detstva, spomienky take nadherne. Vsetko to pominulo.....stara mama, ujo Ivan uz nie su medzi nami, domcek je prec, starucke mury uz nevladali dalej, obrazy uz davno zaschli, caj uz vonia akosi inak, chlieb je z obchodu, sladkosti uz nie su schovane pri vanilke a muke...
Len obcas pride, len na okamih udrie do nosa, znama vona a prenesie ma na chvilku spat a ja som vdacna, ze ju citim a vnimam, az kym sa zasa nestrati, nevyprcha kdesi v dnesnom inom svete...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára