"Tak o jednej?"
Odpisujem : "OK"....
Poupratovane, vyvetrane, narovnane strapce na kobercekoch, uz len chodim a krutim sa po dome ako macka v litter boxe. Hladam kde som este prehliadla pavucinu a po ocku kontrolujem v okne prijazdovu cestu. Citim tremu ako pred skuskou, mam pocit, ze sa kazdu chvilu zosuniem na zem. Uz prichadza, spomaluje pred nasim domom.... Zhlboka sa nadychnem a pomaly kracam otvorit dvere. Vesely mlady chalan mi podava ruku : "Hi, I'm Adam!" a zo mna okamzite opadava strach. Vsetko odrazu ide tak akosi prirodzene. Svietia mu oci ako vykuka z nasich okien a obdivuje vyhlady vsade navokol. Tesi sa. Uz planuje yoga kutik....-v nasej obyvacke !!!:-) Vraj prefektne, presne co potrebuje aby expandoval svoj joga biznis, na pol ceste medzi Chathamom a Londonom. Zivo si to predstavujem, ako sedi v prostred nasej obyvacky s prekrizenymi nohami a medituje. Ten vyjav ma v duchu poriadne rozosmeje. Ach domcek domcek, co za podivinovi ta to ponukam? :-) Citim ulavu, ze sa mu paci a chvali mi ho, je to krasny pocit, ALE este stale je to moja laska, moje hniezdo, dolieha to tam vnutri, tesi a boli zaroven.
Vraj pride znova, donesie i rodicov a partnerku. A!- musim mu okamzite dat vediet ked pride niekto iny a da mi offer!!!!...
Znie to vsetko krasne a povzbudivo, ale kijiji ma uz sto krat naucilo netesit sa dopredu. Tak zatial zostavam pri zemi a cakam na dalsich - podivinov?:-)....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára