Musis, co ine ti zostava". To si hovorim tieto dni ked mi je najhorsie. Ked sa citim pod psa, pretoze virus, co zrejme Evka zasa raz doniesla zo skolky si nas poddal uz vsetky tri. Tak zle som sa necitila snad uz roky. Z nosa mi tecie, hlava mi ide prasknut, v usiach pulzuje a zaludok je ako na vode. Evka hnackuje a Terezka ma huste sople a zvysenu teplotu. A popritom vsetkom zivot nestoji, ide dalej a ja ho musim nahanat. Riesit klinec v pneumatike, nakupy v meste, veterinara, odvoz do a zo skolky, hladanie opatrovatelky, chystanie domu...
Ani nemam cas pocitovat samotu a smutok. Len niekedy o polnoci to na mna dolahne a tak sa radsej poberiem spat skor ako sa rozpadnem a budem v placi zbierat samu seba do dalsieho rana.
Lebo aj zajtra je den, zo vsetkymi starostami viac ako radostami. Zavolaju dalsi, pridu dalsi.... Musim poukazovat dom, co na tom, ze mi je na vracanie.... Ti co pridu zajtra, zneli aspon sympaticky a milo, ale to, co sa mi ohlasilo na pondelok?:-((((((PanBoh pomahaj!!!! Kiezby som bola v situacii, kedy si mozem spomedzi nich vyberat......
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára