Vona macky...

Kde sa to vo mne vzalo, preco bola macka odmalicka lepsia ako babika a vzdy moj najlepsi kamarat? Kracajuc v spomienkach dozadu, zajdem az do mojho mala malinka, do stareho domceka v Demanovej, k mojej starej mame a Murovi. Stara mama mala vzdy nejakeho Mura, vacsinou bol buravy, sivy a pruzkovany ako tiger. Vystriedalo sa ich viac, niekam sa vzdy po case zatulali a uz viac neprisli, ale vzdy sa volali Muro:-) "Stara mama, kde je Muro?" bolo vzdy prve, co zo mna vyhrklo, ked sme tam kazdu nedelu prisli  na navstevu. A ked Mura nebolo a nevracal sa z tulaciek, boli i slzy...
Pamatam si, ze ked chcel raz ujo Ivan (ktory bol akademickym maliarom) namalovat moj portret ako maleho dievcatka, vzal mi z ruk Mura a vlozil do narucia babiku. Cele sedenie pokym ma maloval som na nu zazerala a stara mama len smutno poznamenala :"Ved  si jej radsej mohol nechat tu macku ".

Muro, ako si ho pamatam

Ked bol Muro s nami dnu, hrial sa a driemal vzdy v bednicke na drevo hned pri peci. A potom tak kraaasne vonal. Najvyrzanejsie v zime, srst mal vtedy hustejsiu, nasuchorenu a ked som do nej zaborila nos, citila som  vonu dreva snubiaciu sa s vonou sena, v ktorom vonku spaval. Krajsiu vonu som v zivote nenasla, a teta Chanel by sa mohla i roztrhat...:-)

Samozrejme po case sa mi zacal malit Muro iba u starej mamy a doniesla som si k nam domov prve maciatko. Moj oco mu dal psie meno  - Punto. Mozno ani necakal, ze sa to meno ujme, ako som mozno ja necakala, ze u nas Punto zostane. Zostal, chvilku, kym neodisiel tam hore, kde je pole stale plne mysiek a v miske az po okraj tepleho mlieka. Po Puntovi ale nas dvor na Kokave uz nikdy bez macky  nezostal. Oco im navrhoval smiesne mena, tak z lasky, lebo lasku ku zvieratam mam zrejme po nom. Kazda nasa macka nakoniec dostala svoje jedinecne meno, ani raz sa ziadne neopakovalo, ale Muro medzi nimi uz nikdy nebol. Kazda bola ina a snad kazdu si viem doteraz vybavit v pamati. Moji najlepsi kamarati az dodnes. Cupitali popri mne ticho a verne zatial celym mojim zivotom a prevonali ho drevom a senom vpitym do ich srsti...