To su zhruba dve kategorie ludi, ktori zatial prisli, aby si obzreli nas dom. Pred tym, nez ktokolvek pride, rozbieham vzdy uz znamu rutinu zametania pavucin, stierania dlazky, akehosi vizualneho upratovania kedy sa veci skryju, aby sa po navstevnikoch znova vytiahli na svetlo sveta.
Prisli taki, co hikali od nadsenia, ale po istom case mi bolo jasne, ze o kupe u nich nemoze byt ani reci. Mozno sa nudia, snivaju, byvaju poblizku a radi by videli trocha nezvycajny dom. Mozno si tak v duchu predstavili ake by to bolo, keby si ho mohli dovolit?...Ale aj tak sa pokusia, mozno celit realite cisel, najst nejaku nadej? Nakoniec sa vzdy spytaju, kolko to zan vlastne chceme a ako dlho je na trhu. V preklade to znamena, aku sancu maju, aby sme zan akceptovali ovela ovela menej....
A potom pridu ti druhi, ktori kupit chcu a mozu, ale nevidim na nich ziadne emocie, len kamenne tvare. Darmo im ukazujem pomalovany tram, dvere, nezvycajnu dlazku a vobec vsetko to, co na tomto dome milujem. Ani si to nevsimnu....
Keby som to mala pocitovo zhodnotit, radsej mam tych prvych, i ked z praktickeho hladiska su mi taki navstevnici nanic. Jednoducho to zranuje, ked ludi prevadzam domom, ktory obdivujem, kde som nechala tolko vlastnej prace, po nociach, z lasky...a oni ani brvou nemihnu.
Zatial jeden offer, znamenajuci nase absolutne minimum. Takze prevadzam dalej, nechavajuc si uz existujucu ponuku v zalohe. Len pre pripad, ze by sme ani po case nemali vobec nic ine..
Mozno by som mala viac chranit a setrit svoj cas. Spytat sa tych, co volaju co od tohto domu vlastne ocakavaju. Ci vedia ako daleko je od Londonu, ci vedia co obnasa zivot mimo mesta. Ci vobec citali jeho popis..Nie, kone sa tu chovat nedaju a cena je v listingu, neberiem, ze ste si ju nevsimli. Mozno by sa tym v niektorych pripadoch zjavne usetril moj aj ich cas.
Popri navstevnikoch stale bojujem s chorobou, chvalabohu uz len u Terezky. Antibiotika su zrejme velmi agresivne na jej brusko, tak kazdy den periem. Zakakane teplacky, pancusky, pyzamko a dnes povracanu plachtu a spaci vak....A ked sa vymotam, zaporiadim co a koho treba a nacancam dom, pridu taki, co sa iba kochaju, alebo ti, ktori kaslu na umenie...
Tak ide den za dnom a ja cakam a dufam, ze raz pride ten pravy a budu si s tymto domcekom nazivat stastne, az kym nepomru :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára