Je cas, aby som pomaly zhrnula co sa zomlelo v poslednych par dnoch ohladom predaja nasho domu. S prvym parom z Komoky, od ktoreho sme dostali prvy slovny offer, som stale v akomsi blizkom kontakte. Raz za cas napisu, spytaju sa ako ide predaj. Stale vraj dufaju a snivaju, ze nepride ziadna lepsia ponuka a nas domcek predsa len bude ich. Mili ludia, citit, ze by ho mali radi dost na to, aby sa mi lahsie vkladal do novych ruk..Vraj im mam dat vediet vsetko nove, aby vedeli, kedy prestat dufat a kedy je cas pohnut sa v ich hladani dalej.
Dalsi, uz pisomny offer prisiel od pani, ktora by sa tu rada usadila na dochodku spolu so synom. I ked toho potom planuje separovat do nasho hostovskeho domceka. V telefone celkom mila, prosila ma, aby som ju vtisla do casovej medzierky medzi dalsimi dvoma zaujemcami v sobotu. Nakoniec som suhlasila, zlutovala sa nad nou. Prisla skor, ako velka voda, vsade sa zdrzala len par sekund, dopocuvala vzdy len polovicu mojej vety, ktoru som potom dopovedala jej dcere? Ta ju nasledne volala naspat k nam, aby si to CELE vypocula odo mna este raz. Nevsimala si moju pracu, ziadne umenie, len technicke nedostatky. Jej syn sa cely cas znudene obsmietal okolo a jedina dlhsia veta, co predniesol, ma bodla ako noz. "Neznasam tento pach, ked sa kuri v peci..." Jeho mama na to len mavla rukou so slovami: "Neboj sa, to pojde rychlo prec....'" Na jej otazku, ktore z mojich vsetkych unikatnych lustrov tu zostavaju, som nekompromisne odpovedala: "Ani jeden"....Na koniec tejto zbrklej prehliadky sa pani usadila za stolom, ktory okomentovala, akoby uz patril jej, predniesla rec, ako nenavidi taktiky a reci realitnych agentov a preto prejde hned k veci. S kamennou tvarou, plna istoty sama sebou mi oznamila vysledky jej vyskumu, kolko stoji nova strecha a vsetky mozne opravy. Vsetko ma vraj zistene, spocitane a zratane tak, ze ju nikto neobalamuti. Kedze sme nas dom vylistovali za $270000, realne podla nej dufame v $235000. Toto cislo bolo zaroven jej oficialnou ponukou. Chvilu som nevedela, ci sa mam od soku smiat alebo urazit. Spomenula som nas predosly ustny offer od manzelov z Komoky na $250000. Chvilu bolo ticho, nejake to "hmm" a potom skleslo poznamenala, ze OK, ale ze i ona ma svoje financne limity, ktore vraj musim chapat...Rozlucili sme sa s tym, ze vsetko posunie svojej realitnej agentke, ktora to pre nu pripravi a spise a bude nam prezentovat oficialny offer. Predaj jej domu je vraj hotova vec, kedze ho od nej chce kupit prave jej realitna agentka...
V ten isty den, len ako moja prva navsteva prisliel i mlady par z Toronta. Navstevu mali naplanovanu uz par tyzdnov dopredu a pani ma svato-svete prosila, ze keby to malo byt neskoro a mame nejaky iny offer, pridu, co im nohy stacia skor. Velmi zlaty parik. Maminka s 3 detmi, na prvy pohlad bolo vidno a citit, ze si s nasim domom padli do oka. Zostala som sa s nou rozpravat v podstate o kadecom moznom, klebetili sme spolu ako maminky, co strazia deti na pieskovisku. Jej manzel zatial hodnu chvilu sam bludil po dome a jeho okoli. Neskor mi poslali e-mail, ze by radi prisli na druhu navstevu a kedze je moj manzel prave doma, opytali by sa par technickych veci prave jeho. Vraj sa im nas dom velmi paci a velmi vazne zvazuju offer.
Ako som prislubila manzelom z Komoky, napisala som im o rusnej sobote a pravdepodobne prichadzajucich dvoch novych ponukach. Hned na druhe rano mi napisali, ze s vypatim vsetkych svojich moznosti nam ponukaju $255000 a netrpezlivo cakaju, ci sa zmilujeme :-)
Ako slubila, ohlasila sa neskor realitna agentka pani so synom, ktoremu nevonia pec. Dohodli sme si termin, kedy nam pride prezentovat jej offer. Prisli ale obe, pani, i jej agentka. Znova som ich musela prevadzat po dome a k offeru sme sa dostali snad az po hodine hlupych reci a diskusii, ktorych jedinym cielom bolo zmiast nas, zneistit, presvedcit o niecom, v com moze mat pravdu len realitny agent. Zavliect nas do debat, ktore nemali vobec ziadny zmysel. Po dlhych tahaniciach nam bol nakoniec prezentovany offer na $243000..... Ta pani ma nahnevala tolkymi vecami, ze moja trpezlivost a takt nakoniec zlyhali v jeden konkretny moment. Pri citani zoznamu veci, ktore pozadovala nechat v dome v pripade, ze jej ponuka bude akceptovana som vybuchla smiechom pri slove: "motorova pila"...Co dodat, vyziadali sme si cas 24 hodin na akukolvek oficialnu reakciu. V podstate sme s tatkom len potrebovali cas, aby sme sa spolu dohodli na sposobe a prezentacii nasho jednoznacneho zamietnutia....
 |
| ....sucast domu? |
Nema zmysel viac rozoberat tuto pani a jej ponuku. Skoda slov, casu a namahy...Jej ponuka zostala lezat na stole. Rano sme ju nasli podpisanu velkymi ciernymi pismenami:"Eva". Dalsie podpisy tam uz ale nepribudnu...:-)
Neskoro vecer v ten isty den prisiel i mail od manzelov z Toronta. Ich offer je vraj len otazkou casu a par navstev v banke. Kiezby ich cislo bolo v medziach, ktore sme ochotni akceptovat. Z nejakeho zvlastneho dovodu mam v sebe pocit zodpovednosti. Voci Olafovi a Eli, ktori tento domcek postavili, vybrali si nas spomedzi dvoch moznosti komu ho predat a su mu stale nablizku. Keby sme ho predali niekomu, komu smrdi pec, mala by som pocit akejsi zrady, voci nim, i tomuto domu, ktory si zasluzi viac lasky od dalsieho noveho majitela....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára