Od tatka:
Tak. Best place on Earth (najlepsie miesto na Zemi). Tak to aspon maju v BC na SPZ-ke. Ale podme poporiadku.
Este stale v Ontariu, len pred par dnami kupena Xterra
je plne nalozena a pripojena na prives plny haraburd co nam (mozno)
bude treba v BC. Je polnoc, kyvam Lucke, a pomaly sa vzdalujem z este
stale nasho domu. Treba mi dotankovat, mam sice 50 litrov v rezervnych
nadrziach, ale tie si nechavam na miesta, kde nie vzdy je mozne zohnat
benzin. Vsetko ide v pohode, vlecka a auto su sice hodne plne, ale
vsetko sa zda v poriadku. Blizim sa k pumpe na dialnicnom odpozivadle.
Ako spomalim, tak sa mi rozblika svetlo ukazujuce nizky tlak v
pneumatikach. Ked zastavim, uz svieti bez blikania. Nizky tlak v
pneumatikach, alebo sa nieco pokazilo ? Natankujem plnu nadrz a
rozmyslam co robit. Vsimnem si na celnom skle nalepku "Nitrogen Tires".
A uvedomim si, ze moje auto je Nissan. Co to znamena ? Nissan
dealership zvykne pouzivat nitrogen namiesto vzduchu v pneumatikach. To
znamena, ze len tak lahko kolesa nedofukam. Obidem auto dookola a
vsetko vyzera na pohlad v poriadku. Rozhodnem sa teda, ze nateraz budem
indikator ignorovat. Odchadzam z pumpy a zvysujem rychlost. Svetielko
ukazujuce pneumatiku zhasina. Tak, to by sme mali.... ako rychlo
opravene. Zrejme je tlak tesne na hranici a ked sa pneumatika zahreje
tak sa tlak zdvihne.
Cesta ubieha v pohode. Toronto... Barrie... Parry
Sound .... 450km za mnou. Je nad ranom a zacinam byt trochu unaveny.
Pohladam najblizsie odpocivadlo. Uz som dost daleko od velkych dialnic
a relief je uz trochu zvlneny. Vedlajsie cesty a vstupy do odpocivadiel
su sice prepluhovane, nie az na asfalt, len na tvrdo utlacenu vrstvu
snehu. A odbocka do odpocivadla je do kopca. Znizim rychlost a zapnem
4x4. Pre istotu. Xterra vysplha maly kopcek ako hodinky. Zastavujem,
nechavam motor bezat nech mam teplo a driemem. Zhruba po hodine a pol
sa budim a pokracujem v ceste. Pocasie sa zacina kazit, prichadza
predpovedany sneh a pokles teploty. Prichadzam do Sudbury. Rychla kava
a plneny sendvic a ide sa dalej. Husto snezi a cesty su samy sneh.
Zapinam 4x4 a drzim oci na ceste, viditelnost nie je veru bohvieaka. V
radiu uz len pocuvam ako za mnou zatvaraju policajti cesty kvoli snehu.
Xterra sa ale neda zahanbit, je az neuveritelne aka stabilna je v mode
4x4. Vlecka vyzera z pohode, pri kazdej zastavke inspektujem, ci je
vsetko v poriadku. Mam pocit, ze mi v tomto pocasi skor pomaha ako
skodi a sluzi ako akysi stabilizator na zasnezenej ceste. Urcity cas
nestretavam na ceste nikoho. V tychto miestach ma kazdy smer svoju
cestu, podobne ako dialnica. To je velmi dobre, viditelnost je mala,
vsade sneh. Rychlost drzim okolo 70-80. Vlecka ma aj tak rychlostny
limit 95 a v tomto pocasi sa nemam kde nahanat. Konecne dobieham prve
auto. Nejde o moc pomalsie ako ja, tak ho teda nasledujem. Mame sice 2
pruhy pre nas smer ale ten lavy je plny snehu. V nasom su aspon
vyjazdene kolaje. Po case dobiehame zopar dalsich. Kazdy z nich ide
pomalsie a pomalsie az postupne vytvarame kolonu za autom iducim skoro
krokom. Nikto ho nepredbieha, a tak aj ja chvilu nasledujem tento
trend. Po case sa vsak rozhodnem zhodnodit auto do akehokolvek terenu a
vyuzit, ze este stale mame 2 pruhy. Dam smerovku a pomaly sa presuvam
do snehu v lavom pruhu. Auto ide ako po suchom asfalte a tak ked som
plne preradeny a kolesa su vyrovnane, zvysujem rychlost a pomaly
predbieham. Po chvili uz som ja na cele kolony a nechavam ju za sebou.
Cesta pomaly ubieha popri severnom brehu jazera Huron. Pocasie sa
zlepsuje, ale teplota klesa. Krajina je uzasna, uz som aj zabudol ake
pekne severne Ontario je.
Benziniek je cestou vcelku dost a kedze je den, su
aj otvorene. Na jednej z nich sa mi prihovori starsi par, ze kde idem a
tak. Varuju ma, ze okolo Wawy je pravdepodobne cesta zavreta a poradia
mi kde sa informovat. Prichadzam do Sault Ste. Marie, dalsia kava a
sendvic. Je uz hodne po obede, mam uz za sebou vyse 900 km. Na Husky
pumpe sa pytam, ktore cesty su uzavrete v severnom Ontariu. Operatorka
kamsi telefonuje a po chvili sa ozve automaticka nahravka. Okolie
Sudbury je stale uzavrete, Wawu nespominaju. Tak teda sa ide dalej.
Jedna vec mi trochu kazi naladu. Prives sa zda byt viac navazeny
dopredu. Asi doslo k presunu haraburdia pri brzdeni a zrychlovani a
veci su viac vpredu. Pocas jazdy je ale vsetko normalne, aspon zatial.
Severne Ontario sice nema velke vrchy ale kopcekov je tu dost. Podla
GPS nadmorska vyska kolise niekde v okoli 550-650m. Dost na to, aby sa
Xterra vytrapila s privesom. Po lavej strane mam po cely cas jazero
Superior. Uz nesnezi, ale vonku je okolo minus 20 a vsade je vela
snehu. Zacinam pocitovat unavu. Auto akoby citilo so mnou a nechava vo
mne pocit, ze kazdy kopec zvlada tazsie a tazsie. Prichadzam do Wawy.
Cesty su sice zasnezene, ale su posipane pieskom a otvorene pre
premavku.
Pokracujem v ceste, ale zacinam si uvedomovat, ze
nieco nie je v poriadku s autom a privesom. Prives sedi velmi navazeny
na auto. Pri unave si neuvedomujem hned co sa deje. Na odpocivadlach
sice registrujem prives obaleny snehom, ale "klik" pride az ked uz som
zase za volantom. Namiesto privesu je snehova gula. Je to uplne na
neuverenie, ze sneh je nalepeny aj na zvislych stenach privesu. Vo
velkej miere za to moze pieskovy posyp. Oproti soli netopi sneh a sluzi
ako lepidlo. Neviem ako velmi, ale zrejme je auto kvoli vahe snehu
pretazene. Na potvoru neviem najst odpocivadlo. Snazim sa aspon zavolat
Lucke, ale napriek tomu, ze telefon ukazuje signal spojenie sa nedari a
nedari. Konecne odbocka na bocnu cestu. Zastavujem a prezeram auto a
prives. Vsade je nalepeny sneh, na aute, na privese. Zacinam ho
zoskrabovat vsade kde vladzem. Je to tvrda vrstva snehu, vobec to nejde
lahko. Konecne je z auta a privesu dole tolko snehu, kolko vladzem. Zda
sa, ze to pomohlo, ale ktovie kolko snehu je nalepene zospodu. Auto a
prives urcite sedia hodne nizsie ako ked som odchadzal z domu.
Rozmyslam co robit. Som v strede nicoho, takze
pokracovat musim. Ale ako zabranit snehu aby sa zase nahromadil ? Pri
unave (okrem kratkych driemot ukradnutych pred odchodom a nad ranom na
odpocivadle, ma od posledneho spanku deli viac ako 30 hodin) mi to
nejak nechce mysliet. Zacinam sa preklinat, ze som zbytocne
prekombinoval cestu. Nielen ze mam zvladnut 4500 km ale este som si na
krk zavesil prives. Nadavam si, ze som sa predsa len nerzohodol tesne
pred odchodom vratit prives (a zvazoval som to) ked som videl ake
pocasie sa vali na severne Ontario. Zacina sa stmievat. Pokracujem v
ceste, nic ine sa neda robit. Hypnotizujem kilometre v GPS, uvazujem -
ak sa dostanem do Thunder Bay, tak mozem auto a snad aj prives zobrat
do autoumyvacky a zmyt vsetok nalepeny sneh. Unava sa ale uz neda
ignorovat. Do toho pride najhorsie. Raz za cas je na ceste "skok".
Necakany, nevideny... otrasie autom ako po zasahu kladivom. Pri tom,
ako je auto zatazene mam pocit, ze zadna naprava pri niektorych sadne
az na doraz. Ten najhorsi mi scvakne zuby a vytvori peklo na
pristrojovej doske. Svetielka a kontrolky co tam nemaju co hladat.
Koncim, dalej uz nevladzem, neviem co robit. Prvy motel co najdem ma
cedulku otvorene a volne izby. Kupujem izbu na noc a z poslednych sil
vykladam z auta to, co moze nizka teplota znicit, vonku je minus 25
alebo aj menej. Volam Lucke, lebo potrebujem aspon nejaku utechu. Snad
rano bude mudrejsie vecera.
... pokracovanie nabuduce ...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára