...kazdej chvile s rodinou tam za morom, blizkymi, i tatkom, ktora presla nevedomky. Kazdeho slova, co hoc naplanovane, nebolo povedane. Luto, lebo bolo komu....... Teraz nie je. V hlave milion myslienok, co sa vracaju daleko dozadu a utekaju daleko dopredu, slov co sa deru von a rozplyvaju v tichu prazdnej miestnosti. Dolieha to na mna. Samota, milion strachov, vycitky, unava, mozno i dalsi virus co prichadza, hormony?... Neviem. Ze mi je luto zmatku, co maju deti v hlavickach. Kopec veci zrazu zmizlo kamsi prec. To, co tu bolo odjakziva, zrazu nie je. A za vsetko moze akasi "BC"! Tak sa snazim, aby sa jej nebali, aby nebola strasiakom, co im kradne hracky, nabytok, tatka a zatial jediny domov, ktory maju a poznaju. Snazim sa premienat ich strachy na nadsenie. Niekedy su ale ich otazky az prilis dospelacky velke a tazko je na ne najst odpoved, co by sa zmestila do malej hlavicky...
Su zrejme dni, kedy sa to v cloveku nazbiera a musi von. Tam niekde za rohom, aby deti nevideli, nebali sa, nepytali, pustam svoje smutky na slobodu, slzu po slze, az kym sa neulavi. Aby mohol prist dalsi den, iny ako ten dnesny. Zacat odznova, hadzat starosti a nepodarky dna do cerstvo vyprazdneneho smetneho kosa.
Su zrejme dni, kedy sa to v cloveku nazbiera a musi von. Tam niekde za rohom, aby deti nevideli, nebali sa, nepytali, pustam svoje smutky na slobodu, slzu po slze, az kym sa neulavi. Aby mohol prist dalsi den, iny ako ten dnesny. Zacat odznova, hadzat starosti a nepodarky dna do cerstvo vyprazdneneho smetneho kosa.
Tak tu po veceroch sedim sama a pocuvam Elan. Som zasa male dievca, kdesi na ZS, ci strednej, niekde celkom inde, v case, na ktory sa krasne spomina. Uz nie v Ontariu, este nie v BC, tam v kutiku duse, kde sa vzdy citim doma...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára