DEN "153"

V akom takom stave dnes som nacupitala po dlhej dobe do prace. Je to vzdy tazke ked dlho dlho nerobim a potom sa vratim po prestavke. Pozabudam veci, co to sa i pomeni a ja sa to potom dozvedam narazovo. Vyjdem z cviku. Dnes nebolo az tak rusno v praci, postihali sme vsetko v norme, i poklabosit so sefkou :-) Zima sa nam na chvilu vratila ako sa zda, snezi po troche snad kazdy den, teplota zda sa klesne na cely tyzden dopredu pod -10C, v noci okolo -20C. Ani ma to nejako netesi uz priznam sa, skor som si povzdychla. Predsa len, 5 mesiacov zimy uz mame za sebou, clovek je uz skor v stave, ze rata kolko este do jari, nez by sa tesil z ochladenia.

DEN "152"

Po lyzovcake sa mi podla ocakavania pohorsilo. Odkedy mi vzali mandle - i krcne i nosnu, mam hlavu jeden emental. Zalahnu mi usi, rozbolia ma zuby, zapcha sa mi nos, boli ma hlava. Je toho vraj plne mestecko. Napchavam sa vitaminmi a polihujem....

DEN "151"

Takyto unaveni sme poniektori odchadzali domov z lyzovacky :-)

DEN "150"

Snezi, celkom dost. Moja chripka je tvrdohlavejsia ako moje psy, nie a nie ustupit. V usiach mi praska, nos zapchaty. Zajtra ideme lyzovat, dufam, ze to nejako zvladnem a nepohorsim si.

DEN "149"

Isti ludia maju o nas predstavu, ze zijeme stale na divokom zapade. Na mieste, kde zastal cas a kam este nedorazil pokrok v jeho najbeznejsich podobach. Obdivuju nas, ze vlacime vodu z mesta, ze kurime v peci drevom, ze nemame doma pracku a tak chodime prat do pracovne do mesta....Nezamyslali sme sa nikdy nad tym ako tu zijeme v zmysle, ze nam tu treba pomoct, ze sa trapime zaostalostou, ze sme hodni polutovania ci z druheho extremu obdivu. Sme tu, zijeme tu ako tu zijeme, lebo sme to tak chceli. Tato mi dnes rozpraval o kolegyni, co zije s manzelom kdesi v Beryl Prairie (je to stvrt smerom na priehradu, kde su prevazne roztrusene farmy s velkymi pozemkami). Nemaju elektrinu, nemaju slnecne kolektory...maju generator. Rano si zaznu petrolejky a funguju tak ako sa im da. Vyrastala tu ako mala, potom ju zrejme skola a zivot zaviali kdesi inde. Jej rodicia chceli domcek predat, netusili a asi neratali s tym, ze by on mala dcera zaujem. Mala! Vratila sa, zije tu, na severe, v nasom malickom mestecku, v casti mimo mesta, v dome bez elektriny. 

Nemam rada, ked o istych veciach pisu ludia, co ich nikdy nezazili. Sudia, posudzuju, dumaju a domyslaju si. Snazia sa z ludi ako my spravit bud hrdinov, alebo chudatka, co treba lutovat. Nie sme ani jedno, ani druhe. Zijeme si svoj zivot kde chceme a ako chceme a sme tu a takto spokojni a stastni. Netreba nas tu ani napravat, ani lutovat, ani velebit. Ak chcete, pridte sem, ak nie, dajte nam pokoj :-)

DEN "148"

Perinbaba mala chvilku zachvat :-)

DEN "146 -147"

Co vam budem pisat - sklatilo ma to teda seriozne. Slzia, stipu oci, tecie z nosa, skriabe v krku, je mi zima, prelozim slamu cez slamu a uz som spotena. Zajtra som mala ist i do prace, ale sefka zahlasila, ze v takomto stave ma tam okolo seba nechce...pravdu ma, nepotrebuje to este i ona nachytat odo mna.....

DEN "145"

Chripka pretrvava, tato zostal dnes doma, dokurirovat sa. Ja som este tiez nie spat vo svojej kozi. Plny nos, slzia mi oci. Nasnezilo nam,mzasa je vonku vsetko biele. Radsej takto ako to hnusne blato a lad co zostal po otepleni pred par dnami. Po troske hlasia snezenie i na dalsie dni, teplota o cosi klesne. Uz nie do extremu, len tak v norme na zimu v tomto case. Vo stvrtok mam ist do roboty, ale sefka zahlasila, ze ak este stale budem chora, tak ma tam nechce vidiet :-)

DEN "144"

Zobudili sme sa chori...ja i tato. Slzia oci, boli hrdlo, tecie z nosa...aka to radost :-( Nastastie volny den pred nami, polenosili sme dlhsie v posteli a vsetko co bolo treba porobit sme vzali tak zlahka a pomaly. Den bezal v klude, vonku upokojujuco padal sneh....a ja. Zasa. Paperovy, lahucky. cerstvy sneh zakryl cisty lad a tak clovek musel chodit vonku s prepacenim ako keby mal plne gate. Tato mi poobede zafarbil vlasy, kedze uz na mne bolo znat mudrost odveku..a tak teraz nosim na hlave cerven. Detvak zahlasil, ze tmavsia mi pristane viac, ale ze vyzeram mladsie a mam to brat ako kompliment...nuz beriem :-)

DEN "143"

Vyrazili sme na lyzovacku dnes. Pocasie krasne, slniecko svietilo po vascinu dna. Ja som si zliezala poctivpo kopec pre zaciatocnikov, stale dokola a detvakly sa obcas spustili so mnou a potom povacsine s tatom brazdili narocnejsie trate. Ku koncu dna ma uz akosi sily opustali a seriozne som sa strepala. S rehotom mne vlastnym ked sa kdesi vystriem aka som dlha, som sa skor obavala toho, ci ma niekto nevidel ako toho, ci som stale este v kompletnej funkcnej zostave :-) Zahlasila som zopar skaredych slov po slovensky a s hanbou sa dosuchala az dole. Detvaci pochodili rovnako a tak jediny, co sa tentokrat nesklatil bol iba tato :-)

DEN "142"

Moji snad kazdodenni navstevnici :-)

DEN "141"

Kreslim sefke kartu k narodeninam jej znameho...a somrem a nadavam si ako je den dlhy co nad tym cucim a trapim sa. Zadala mi kopec specifikacii, detailov co tam ma byt a ako...a teraz to mam dat dokopy. Takto neviem kreslit, nikdy som nevedela. Citim, ako by mi zviazali ruky. Ked nemam slobody v tom co a ako, neviem kreslit. Je to ako vtesnat cosi do formy a ono sa to tam nevie za svet vmestit. Nejde mi to, nutim sa, premaham a ako vzdy ked mam nieco kreslit tymto systemom s tym nie som spokojna...a to potom i vidno na konecnom vysledku - teda aspon ja to vidim a nemam ani chut sa k tomu niekedy v buducnosti priznat....

DEN "140"

Skarede pocasie mame, zasa sa rozfukalo a prisli sive mracna a dazd. Sneh pomizol a zostali len zaplaty ladu kade tade po pozemku i na ceste. To co bolo volakedy vydupanym chodnickom, ci vyjazdenymi kolajami od auta su teraz pruhy ladu. Rano sa cestou na skolsky autobus strieskal najmensi detvak, ale uz z dialky mi s usmevok krical "I'm OK!" Tusim to ma po mne, ked sa niekde strieska, tak sa nerozplace. Otrasie sa, usmeje a ide dalej. Na mna prisiel rad o chvilu neskor ked som putovala kroksumom od macacieho pristresku k domu. V jednej ruke miska s macacimi granulami, v druhej cosi ine, vystrela som sa zrazu taka aka som bola dlha bokom na zem. Granule leteli vzduchom a ja s nimi. Pozviechala som sa s akymisi mrmlanim, ale vzapati na to nastal samozrejme rehot. Psi na mna len nechapajuco pozerali spoza plota...:-)

DEN "139"

Dnes je Valentin, vsade vidite len srdiecka, lizatka na kartickach od koho komu, vsetko je ruzove a presladene. Detvaky dostali zo skoly zoznam spolziakov a ucitelov a poctivo kazdemu vypisali a venovali malu valentinsku kraticku. Dostala som kyticku zltych ruzi od tata a dva cervene karafiaty od deti. Ani nepamatam kedy som naposledy dostala kvietky, tak sa z nich tesim :-)

DEN "138"

Vypadli sme z pretekov, smutny koniec......

Prvy krat v tuto zimu sme sa vybrali na lyzovacku. Pocasie fajn, skydali sa vsetci aspon raz okrem mna :-)

DEN "137"

Hucalo vonku celu noc. Viac krat som sa prebudila na to ako vietor zalomcoval strechou, cosi vonku zvalil a kotulal. Rano uz ale zacal seriozny cirkus. Nie v narazoch, bol to jeden suvisly naraz... pocasnici vydali vystrahu. Na zemi uz rano lezali popadane polamane konare, co nebolo priklincovane, to odcestovalo. Strom spadnuty na smetnych kosoch. Minou mal rano oci ako planety a vystrasene mi mnaucal. Usi nastrazene smerom odkial k nemu prichadzal hukot vetra. Auta sme vsetky presunuli na bezpecne miesto, kde na ne nic nehrozilo spadnut. Prud bol striedavy - bol/nebol. Nachystala som vody do dvoch najvacsich hrncov aby bolo na umytie zubov, na splachnutie zachoda, na caj...So svieckami sme uz pobiedne, ale nadejam sa, ze az do vecera tento stav nepretrva....

DEN "136"

Prislo oteplenie...a s nim ako to uz u nas byva zvykom i silny vietor. Na zajtra hlasia vetrisko v narazoch od 80 -100 km/h. Je vecer, uz pofukuje a v ociach mojich maciek jasne badam strach. Chibo sa schoval medzi topanky pod lavicu a neskor sa presunul za zachodovu misu - to je jeho bezpecne miesto, tak sa chodi skryt ked vysavam....

DEN "135"

Fandim, sme v prostred sezony a v prostred najoblubenejsieho preteku psich zaprahov - Yukon Quest. Nas team si zatial pocina paradne, zostava menej ako 400 mil do ciela najtazsich 1000 milovych pretekov. Sledovat tento sport je celkom iny zazitok ako masovo popularne sporty typu - hokej, fotbal.  Tam sa televizie pretekaju v tom, kto prinesie priamy prenos a ten je potom pretkany reklamami od zaciatku do konca. Komercia, velke peniaze, popularita, sportove celebrity zname po celom svete. Clovek zapne telku v stanoveny cas, sadne si do kresla ku chipsom a pivu a uz len cumi a fandi. Sledovat psie zaprahy a fandit svojmu teamu je o niecom uplne inom. Ziadna telka nerobi priamy prenos, v podstate je technicky nemozne pokryt 9 dnovy zavod kde musheri maju miestami medzi sebou rozostupy niekolkych hodin. Zaklad je sledovat tracker, ten je na oficialnej internetovej stranke preteku. Kazdy pretekar ma svoj pristroj - traker a ten zaznamenava jeho polohu a rychlost na trati. Clovek sleduje toho maleho panacika ako sa posuva na mape trate preteku. Jeho poloha sa updatuje kazde tri minuty. Ak sa nehybe, zacnete panikarit. Co sa deje, pokazil sa traker, ci mal team nehodu, cosi sa stalo? Pretekari su tam na trati sami, len so svojimi psami. Kontakt s okolitym svetom akoukolvek formou je zakazany a penalizuje sa vylucenim z preteku. Clovek teda sleduje traker a cita facebookovu stranku preteku, kde su zverejnovane najnovsie informacie z trate. Kazdy team ma svoju fanusikovsku stranku. Nas team ma i svoj fanklub asi 300 ludi, ktori tiez klabosime a znasame vsetko dostupne info. Zhanate a hladate info kde sa len da, zhromazdujete ho a skladate si puzzle. Pocas pretekov mam teda otvorene najmenej tri okna, jedno je traker, druhe je facebookova stranka preteku a tretie je facebookova stranka nasho fanklubu. Pocas kazdej sezony sa najde par nadsencov, co si zoberu dovolenku a na svojom traku a po vlastnych nasleduju trat preteku a ak sa postasti urobia par videi. Tieto kratke roztrasene amaterske videa su odrobinky, vzacne pre nas fanusikov. Znie to cele komplikovane, ale ked sa raz clovek do toho dostane, pohlti ho to...teda mna to zhltlo kompletne :-) 

Zatial sme prvy, panacik sa posuva, spravy z trate zatial bez zlych zvesti. Este 380 mil......drzte palce :-)

DEN "134"

Strazny pes ma stekat....a moji stekaju. Obcas trochu nesuhlasim s ich dovodmi, ale oznamit mi oznamia a je moja vec co s tym dalej narobim. Dakujem za upozornenie, ze u susedy bucha datel do domu :-)

DEN "133"

Zima uspesne pokracuje, rano sme sa zobudili do -26C. Par minut vonku s detmi pri cakani na autobus a cloveku zacnu slzit oci. Ked vojdem dnu, ako keby na mna zautocilo milion mravcov...

DEN "132"

Zozimilo sa tieto dni, ma to byt tak do piatku, uvidime nakolko sa pocasnici trafia. Macky prespavaju dnu, v peci kurim uz od rana. Snezi jemny drobny sneh, ako ked posypate tablicu mukou. Vonku vrzga pod nohami, zvuk co som od mala zboznovala....

DEN "131"

Prisli nas dnes na zahradu pozriet dva losy ...

DEN "130"

Zobrali sme deti poobede do mestecka, do telocvicne v styarej skole, v ktorej je vybudovane detske ihrisko pod strechou. Velke nafukovacie hrady a zamky na skakanie, zinenky, stolovy fotbal, hokej, biliard, ping pong, puzzle, omalovanky...a neviem na co vsetko som este zabudla. Niekedy to dobre padne nechat tam deti vyblaznit sa, doma by cloveku skakali po hlave a vonku prilis dlho nepobudnu, ochladilo sa nam zasa k -15C. Jedna vec ma mrzi - zabudla som si tam moje slovenske krizovky. Prisli v baliku od nasich, pre mna vzacnost. Pisala som hned do centra nech mi ich odlozia ak ich najdu, pridem si po ne len co sa bude dat.....

DEN "129"

DEN "128"

Bezny nas den, pokojny v zabehnutej podobe. Rano deti do skoly, ja okolo domu - drevo, psy, macky, sparhet...deti zo skoly - ulohy ...a hrat sa. Konecne mi deti dorastli do veku, kedy sa mozme spolu hrat Clovece nezlob se, pexeso, domino, zolika. Ked sa porobia ulohy, rozlozime sa na deke na zemi a hrame sa. Kto vyhra, ma pravo prveho vyberu rozpravky co sa bude pozerat potom :-)

DEN "127"

V praci mame cely cas pustene radio. Kolegynky sa ma vzdy spytaju aku stanicu chcem, alebo ci mi nevadi ked nechaju to country, ci rock...nevadi, povacsine ani neviem, ze cosi v pozadi hra. Len ked je chvilku klud a ticho uvedomim si, ze hraju "kdyz si bajecnou zenskou vezme bajecnej chlap". A potom sa pozastavim a zapocuvam a zistim, ze o ziadnu bajecnu zensku nejde :-) Spoznavam vzitu pesnicku v jej povodnom zneni - v anglictine. Uz tolko krat sa mi stalo, ze som sa nastartovala spievat s Vondrackovou, Zagorovou, Rottrovou, Bozskym Kajom ich znamy hit .....a bum, prisiel mne neznamy hlas a text povacsine o niecom uplne inom. Pravdupovediac, nikdy som sa nezaoberala tym, ci hity meho mladi boli prebrate, alebo ozaj NASE ceskoslovenske...ale akosi ma to prekvapilo a v istom zmysle i sklamalo. Neboli/nie su NASE, su len pozicane, prespievane...Na druhej strane je to vzrusujuce spoznat "bajecnou zenskou"  a ine v ich povodnej podobe :-)

`