DEN "140"

Skarede pocasie mame, zasa sa rozfukalo a prisli sive mracna a dazd. Sneh pomizol a zostali len zaplaty ladu kade tade po pozemku i na ceste. To co bolo volakedy vydupanym chodnickom, ci vyjazdenymi kolajami od auta su teraz pruhy ladu. Rano sa cestou na skolsky autobus strieskal najmensi detvak, ale uz z dialky mi s usmevok krical "I'm OK!" Tusim to ma po mne, ked sa niekde strieska, tak sa nerozplace. Otrasie sa, usmeje a ide dalej. Na mna prisiel rad o chvilu neskor ked som putovala kroksumom od macacieho pristresku k domu. V jednej ruke miska s macacimi granulami, v druhej cosi ine, vystrela som sa zrazu taka aka som bola dlha bokom na zem. Granule leteli vzduchom a ja s nimi. Pozviechala som sa s akymisi mrmlanim, ale vzapati na to nastal samozrejme rehot. Psi na mna len nechapajuco pozerali spoza plota...:-)