DEN "208"

Prezuli sme dnes Titan, hoc su este take kadejake aprilove dni, slnecno uprsane, sneh uz snad nepride. Xterra je na rade zajtra ;-)

DEN "207"

Zabehla som dnes na poludnie do skoly, pozriet sa za detvakom co prezentoval svoju nastenku na temu "Tin Hortons" v ramci kazdorocneho Heritage Fair. Je to v podstate sutaz, do ktorej su zapojene skoly, kde ziaci na temu tykajucu sa kanadskej historie, flory, fauny ci znamej osobnosti zozbieraju informacie, obrazky a vytvoria si na danu temu nastenku. Tu potom odprezentuju porodcom. Neskor je hala spristupnena verejnosti, kde si mozte prist poprezerat a precitat kto comu/komu venoval svoj priestor a cas. Velmi zaujimava a pekna prechadzka pomedzi farebne nastenky. Criepky Kanady priamo pred vasimi ocami, z kazdeho rozka troska tvorili mozaiku tejto roznorodej a obrovskej krajiny.....

DEN "206"

Uz rok som oficialne kanadsky obcan. Pre niekoho je to mozno len formalita, nieco co je rozumne a dobre vybavit si ak sa to uz da ....pre mna je to splneny sen, koniec cesty alebo odbocka a zaciatok inej. Tazko vysvetlit preco a ako, ale kdesi davno pre mna zacala Kanada znamenat akusi srdcovu zalezitost. Rovesnici mali po stenach svojich izieb vycapene plagaty idolov - spevakov, hercov, sportovcov...a mne z policiky visela kanadska vlajka. Presne pred rokom v tento den som vymenila cosi automaticky ziskane za cosi, co som si slobodne vybrala sama. Miesto, krajina, kde sa narodite vam da vela. Vyformuje vas, vypiple si vas. Ako semienko, z ktoreho sa dockate priesady, ako mlada, ktore sa uz udrzi na vlastnych kedysi neistych nohach, ako vtaca co je krmene, rastie a mocnie v hniezde dokym prvykrat nerozprestrie kridla co ho uz dokazu uniest....Rodna zem je tou najvyzivnejsou, ciernou zeminou, prvym hniezdom, prvym malym kvetinacom, mamou co vychovava... je to potrava, s ktorou rastiete a uvedomujete si vlastne schopnosti a moznosti. Svet ale nekonci pri mame, za okrajom hniezda, mimo kvetinaca. Ak vas uz udrzia, rozprestrite kridla a lette tam, kam vam srdco raci a zvedavost taha. Mozno zosadnete niekde daleko kde zahniezdite, a mozno spravite len jeden okruh okolo rodneho kraja a usadite sa tam. Nenarodili ste sa v zajati, ale v hniezde v konaroch stromu. Nebojte sa odtial vyletiet a zaletiet az tam, kde uz prestanete spoznavat stary znamy vyhlad z rodneho hniezda. Lette a zosadnite tam, kde vas kridla zanesu a srdce priputa. 

Vyletela som z hniezda, neusla z klietky. Zaletela tam, kde ma to tahalo a zahniezdila tu. Suradncie rodnej zeme si uchovavam, nosim v srdci vyhlad na Krivan, lesy a luky na Liptove, ale zlatu klietku si z rodnej krajiny nespravim....

DEN "205"

Dnes pranie, cize pol dna vcudu...teda v pracovni, v obchode, v kniznici...a s cistym a suchym rychlo domov ku sparhetu. Tato zostal doma ako marod, prepadol ho zrejme nejaky virus. Poobede este pomoct detom s ulohami, okruzne jazdy okolo domu na stvorkolke, potom chvilu rozpravky a dna je koniec ;-)

DEN "204"

Pocasie sa konecne umudrilo a nastala jar. Instalovali sme detom tranpolinu, vycesala som dnes zasa psi co pustaju zimnu srst a uzivali sme si slniecko von. Uz prijemne hreje...ved uz je i nacase

DEN "203"

Mala som vyrocie - 5 rokov ako som prisla do Hudson's Hope. V podstate najdlhsie obdobie ako som kedy zila v Kanade. Spominam si dodnes na ten stresujuci prichod sem, hlboko v noci, soferovanoie v hmle a prichod do ten najskaredsej barabizne v meste....Vsetko su to uz iba spomienky. Mame tu svoj dom a uz i domov....

DEN "202"

Ked je vikend a zle pocasie k tomu, moze sa vam lahko stat, ze sa zobudite, skonstatujete, ze je este asi skoro, lebo je vonku este celkom sero, zaspite a zobudite sa zasa o tristvrte na dvanast :-) Ranajky na obed a obed na veceru, ked podaktori zabudli, ze vlastne jedli len ked vstali a zvysok dna im to ani nechybalo. Sivy lenivy zasnezeny den u nas dnes...esteze je vikend :-)

DEN "201"

Detvak uz prska, zrejme nasledok tohto blazniveho pocasia co mame tieto dni. Na mna tiez ako keby cosi liezlo, nadopovala som sa pomarancmi a cajom...uvidime ci budem prskat i ja. Vonku nam zasa snezi, predpoved na cely vikend. Vidim to na kurenie v peci a lenosenie dnu :-(

DEN "200"

Dnes rano....

DEN "199"

Konecne nam dnes zasa vyslo slniecko. Sneh sa roztapal. Pobudla som hodnu chvilu vonku so psami a vycesavala im zimnu srst co im teraz v chumacoch zlieza. Mam rada take dni, ked sa s nimi mozem len tak porozpravat, porobit si robotu okolo nich. Pozbierat hovienka (ano i to patri k beznej starostlivosti a nevadi mi to :-), vymenit slamu za cistu, doniest cistu vodu, ucesat ich, skontrolovat pazure, usi, zuby, srst, vystiskat sa a vysuchat im brucha ked sa predo mnou zvalia horeznacky ;-) ...

To nie je sneh, to je vycesana zimna srst :-)

DEN "198"

Na dnes opat jedna z hlasok nasich detvakov. Pozerali sme spolu film, tusim to bolo Cislo 5 zije!

Ja: "Tento film je taky stary, ze my dvaja s tatom sme boli taki mali ako teraz vy ked sme ho pozerali prvykrat."

Evka: (prelozene do slovenciny): "Tak to sa divim, ze je vo farbe."

DEN "197"

To co v poslednej dobe vidam a citam okolo seba ma prinutilo zamysliet sa. Zamysliet sa nad tym, co my majitelia psov, maciek, ci inych "nemych tvari" robime, ked im hladame novy domov. V ziadnom pripade nechcem seba stavat na piedestal dokonalosti a prehlasovat - nie ja take cosi nikdy nespravim! 

Bola chvila, kedy som zvazovala  najst novy domov pre Yashku. Mnohokrat citam a vidim, ze ludia premiestnuju svojich domacich milakov "pretoze je na ceste dalsie dieta", "pretoze sa ideme stahovat...." ..Yashka k nam prisla v tom najnevhodnejsom obdobi, cakala som nasu druhu dceru Terezku, nemala som cas na psa. Chvilu ozaj existovala bez poriadneho vybehu, s mojimi naladami vdaka hormonom hore dolu, bez trpezlivosti a snahy riesit s nou veci, ktore potrebovali trening. Dodnes si v suvislosti s Yashkou a tymto obdobim vycitam mnohe. Veci co som mohla riesit inak, problemove situacie, ktore som nezvladla - podrazdena, nervava....V tom najhorsom zmatku kedy som mala pocit, ze je toho vsetkeho na mna primoc som rozmyslala nad moznostou najst jej novy domov. Nemohla som, nedokazala som to. Zvladla mna tehotnu nemajucu s nou trpezlivost, mna nervavu a unavenu mamu dvoch deti, kedy pri mne cupitala na prechadzke popri kociku. Prezili sme spolu stahovanie cez celu Kanadu kedy mi 4-5 dni lezala pri nohach v kabine stahovacieho auta. Prezili sme spolu leto v podnajme v Hudson's Hope, v chaose a bordeli kde vsetko nase imanie cakalo v krabiciach v pivnici domu, a kde ona nemala poriadny vybeh a budu. Dobojovali sme to az do nasho domceka tu v Hudson's Hope, kde konecne dostala zasluzeny veliky vybeh, pravidelne prechadzky, fajn budu a ku koncu zivota i kamosa do partie a vybehu - Chinooka. Vsetko bolo zasa fajn...na chvilu, kym neprisla jej rakovina. Ked si spomeniem na to vsetko co sme si spolu preskakali, lutujem vela veci, ale nelutujem, ze som sa rozhodla nehladat pre nu ten novy domov.  Nevycitala mi nikdy nic a myslim, ze bola stastna. Zostali sme spolu cely zivot. V ten hnusny posledny den, ked mi na veterine zomrela v naruci som jej v ociach videla vsetko len nie vycitky voci mne. Vernost, oddanost, lasku, lutost, ze uz musi ist..ako keby mi chcela povedat, ze nech bolo niekedy ako bolo, bolo jej s nami fajn........

Boli chvile po stahovke z Ontaria, kedy Mino utocil na deti. Prskal a sycal, bil sa s ostatnymi mackami. Zvazovala som, ci by nebolo lepsie najst mu novy domov. Ucukla som  od toho, nemohla som rovnako ako s Yashkou. Nejako sme to spolu zvladli v podnajme, v novom neznamom dome, na chodbe, v prepravkach a klietke, kde vsetky nase 4 macky to leto prespavali. Potreboval cas, tak ako ja nema rad zmeny a zle ich znasa.  Prestahovali sme sa z podnajmu do nasho a vsetko sa utriaslo. Teraz snad niet spokojnejsieho stastnejsieho kocura. Spi mi pri nohach ci pri hlave, nahana sa s ostatnymi mackami po vonku a praduc sa necha pohladkat od nasich deti...je tu doma, s nami, zvladol to. Prezil s nami blbe a zlozite chvile rovnako ako Yashka a ostatne tri macky. 

Ked si beriete do vasho zivota zvieratko, malo by to byt v dobrom i zlom, kym vas smrt nerozdeli. Dajte im sancu prezit i velke zmeny vo vasom zivote spolu s vami.  Jasne, i oni budu niektore situacie a zmeny prezivat tazko a bude to na nich vidno.... a bude sa vam na to tazko pozerat, presne tak ako keby ste sa mali prizerat na trapenie ineho vasho clena rodiny. Zmeny su sucastou zivota, ale dokym stojime jeden pri druhom, vsetko sa da. Dokym jestvuje medzi nami to puto, nielen zodpovednost, dotial budu po nasom boku stastnejsi ako kdesi v "novom domove". Raz na konci zivota plneho zmien nam zaspia v naruci, ci pri nohach, a i my si uvedomime, ze sme spolu prezili cosi co malo zmysel, a ze nam zo zivota prave odislo cosi vzacne. Ten ich odchod boli a bude boliet ovela viac ako by bolel ich odchod do nami najdeneho NOVEHO DOMOVA. Ale ta bolest je fajn, lebo kym nas boli srdce za niecim, tak je v nas clovecina a ta robi zivot krajsim....

DEN "196"

Dnes zasa ako na hojdacke. Zrana slniecko, +10C a vsetko sa topilo. Zasli sme po vodu, uz sme boli na dne v cisterne. Poobede prisli mracna a dazd. Zakurili sme v peci. Detom som poskryvala sladkosti uz dnes, rano vstali a hladali, kutrali. Zajtra ma byt zasa Perinbabin zachvat a snezenie. Nie a nie sa dozit tej jari toho roku :-(

DEN "195"

DEN "194"

Blaznovstvo vonku, navalalo nam za den snehu a snehu.....

DEN "193"

Zobudili sme sa do asi 10 cm snehu....do zajtra ma dopadnut este 10-20 cm. Netesi veru, uz sme mali pekne sucho, vsetkorozpusteno. Ale co clovek narobi, taky je April - od dni v tricku s kratkymi ruklavmi spat k oteplovackam a tak hore dole dokola.

DEN '192"

Zrana snezilo, ako ked Perinbaba drobi v dlani polystyren a posiela dole uz len tie malinke gulocky. April, v celej svojej krase. Vo stvrtok mame ocakavat minimalne 15 cm snehu :-( 

Zabehla som do mesta prat, vyzdvihla deti zo skoly pretoze bolo treba Evku vziat k doktorovi. Zmrazoval jej bradavicu na nohe co sa s nou morime uz tyzdne a nevieme sa jej zbavit. Chuda, mliazdila mi od bolesti ruku. Celkom sa tesi, lebo sa nema do konca tyzdna zucastnovat telesnej vychovy. Mopj detvak ma talent na par veci, ale telesna to nie je :-)

DEN "191"

Dokoncila som tabulu pre nase "sidlo". Tazko mi to preloziit do slovenciny. Vychadzala som z toho, ze mame dva velke biele psy - Great Pyrenees a maremmu. "Great" znamena nieco ako "skvely/uzasny/velkolepy"... cize  "Great Whites" by bolo nieco ako "skvele biele (psy)". "Acres" su akre.

DEN "190"

Moj pokrok na tabuli s nazvom nasej usadlosti, tatov pokrok na Toyote ;-)

DEN "189"

Cmaranice dnes....narychlo nakreslena Chika detom a moj "projekt" v procese. Bude sluzit ako nazov nasej malej usadlosti :-)

DEN "188"

Prisiel balik od starkej - to je vzdy radost nad radosti. Kolegynky na poste uz vedia, ze je to pre nas vzacnost a uz z dialky mi kricia, ze mam balik z Europy! :-) Kopec dobrot a vzacnosti z domoviny...poklady. Dakujeme!

DEN "187"

Dnes som nalozila vsetky smeti co nevykladam ked je zberny den a vyrazila som na nase miestne smetisko. Teta vas tam privita hned pri vchode, zahlasite co dobreho prinasate a ona vas znaviguje  kde co patri.  Stare droty, plechy a ine kovove haraburdie na obrovsku kopu, kde sa znasaju zmanglovane dopravne znacky, auta, co uz nikto nespojazdni, kusky strechy a vsetko co si len viete predstavit a spada pod "metal" (nie, nemyslim muziku ;-) Dalej tam mame drevenu kopu, plnu paliet, roztrieskanych stolov, stoliciek a policiek az po nepodarene projekty z dreva. Na konci jestvuje kutik s kompostom, vseobecnym smetim (klasicky domaci odpad vsehodruhu) a nesmiem zabudnut na "share shed" - co je pristresok, kde zanesiete nieco, co sice vy uz nechcete ci nepotrebujete, ale je to este v pouzitelnom stave a niekto iny sa tomu potesi. Drevenu kopu mi prave palili - raz za cas ju celu spalia aby sa vytvoril odpad pre nove drevene haraburdy. Skoda, vacsinou tam vzdy vykutrem zopar pokladov - vacsinou drevene palety. Ale ako vacsinou, ani dnes som zo smetiska neodisla naprazdno - schmatla som zo zeleznej kopy staru znacku .....a uz mam na nu i pouzitie :-)

DEN "186"

Prisnilo sa mi, ze sa nam narodili dvojicky, dievcatka. Rano som to este stihla vyrozpravat tatovi, smial sa, ci vraj sme im dali mena Janka a Danka...mne moc do smiechu nebolo, lebo ked sa prisniju male detvaky, znamena to starost, protiven. Tato dnes nesiel rano do roboty, ale do mesta, na masaz s bolavym chrbtom. Kvoli tomu snu som z tej jeho cesty nemala dobry pocit. Nuz som cely den trpla co sa zasa ide udiat. Mangel prisiel domov z Fort St John a uz mi bolo vsetko jasne....Srnka mu vbehla do cesty, soferoval proti slnku a nestihol sa jej vyhnut. Schytala to nasa corolla, nastastie vsetko zive prezilo a zostali len preliaciny na aute.....

Toto je maximum ako sa daju otvorit dvere...vraj mame teraz auto uz len pre chudych