To co v poslednej dobe vidam a citam okolo seba ma prinutilo zamysliet sa. Zamysliet sa nad tym, co my majitelia psov, maciek, ci inych "nemych tvari" robime, ked im hladame novy domov. V ziadnom pripade nechcem seba stavat na piedestal dokonalosti a prehlasovat - nie ja take cosi nikdy nespravim!
Bola chvila, kedy som zvazovala najst novy domov pre Yashku. Mnohokrat citam a vidim, ze ludia premiestnuju svojich domacich milakov "pretoze je na ceste dalsie dieta", "pretoze sa ideme stahovat...." ..Yashka k nam prisla v tom najnevhodnejsom obdobi, cakala som nasu druhu dceru Terezku, nemala som cas na psa. Chvilu ozaj existovala bez poriadneho vybehu, s mojimi naladami vdaka hormonom hore dolu, bez trpezlivosti a snahy riesit s nou veci, ktore potrebovali trening. Dodnes si v suvislosti s Yashkou a tymto obdobim vycitam mnohe. Veci co som mohla riesit inak, problemove situacie, ktore som nezvladla - podrazdena, nervava....V tom najhorsom zmatku kedy som mala pocit, ze je toho vsetkeho na mna primoc som rozmyslala nad moznostou najst jej novy domov. Nemohla som, nedokazala som to. Zvladla mna tehotnu nemajucu s nou trpezlivost, mna nervavu a unavenu mamu dvoch deti, kedy pri mne cupitala na prechadzke popri kociku. Prezili sme spolu stahovanie cez celu Kanadu kedy mi 4-5 dni lezala pri nohach v kabine stahovacieho auta. Prezili sme spolu leto v podnajme v Hudson's Hope, v chaose a bordeli kde vsetko nase imanie cakalo v krabiciach v pivnici domu, a kde ona nemala poriadny vybeh a budu. Dobojovali sme to az do nasho domceka tu v Hudson's Hope, kde konecne dostala zasluzeny veliky vybeh, pravidelne prechadzky, fajn budu a ku koncu zivota i kamosa do partie a vybehu - Chinooka. Vsetko bolo zasa fajn...na chvilu, kym neprisla jej rakovina. Ked si spomeniem na to vsetko co sme si spolu preskakali, lutujem vela veci, ale nelutujem, ze som sa rozhodla nehladat pre nu ten novy domov. Nevycitala mi nikdy nic a myslim, ze bola stastna. Zostali sme spolu cely zivot. V ten hnusny posledny den, ked mi na veterine zomrela v naruci som jej v ociach videla vsetko len nie vycitky voci mne. Vernost, oddanost, lasku, lutost, ze uz musi ist..ako keby mi chcela povedat, ze nech bolo niekedy ako bolo, bolo jej s nami fajn........
Boli chvile po stahovke z Ontaria, kedy Mino utocil na deti. Prskal a sycal, bil sa s ostatnymi mackami. Zvazovala som, ci by nebolo lepsie najst mu novy domov. Ucukla som od toho, nemohla som rovnako ako s Yashkou. Nejako sme to spolu zvladli v podnajme, v novom neznamom dome, na chodbe, v prepravkach a klietke, kde vsetky nase 4 macky to leto prespavali. Potreboval cas, tak ako ja nema rad zmeny a zle ich znasa. Prestahovali sme sa z podnajmu do nasho a vsetko sa utriaslo. Teraz snad niet spokojnejsieho stastnejsieho kocura. Spi mi pri nohach ci pri hlave, nahana sa s ostatnymi mackami po vonku a praduc sa necha pohladkat od nasich deti...je tu doma, s nami, zvladol to. Prezil s nami blbe a zlozite chvile rovnako ako Yashka a ostatne tri macky.
Ked si beriete do vasho zivota zvieratko, malo by to byt v dobrom i zlom, kym vas smrt nerozdeli. Dajte im sancu prezit i velke zmeny vo vasom zivote spolu s vami. Jasne, i oni budu niektore situacie a zmeny prezivat tazko a bude to na nich vidno.... a bude sa vam na to tazko pozerat, presne tak ako keby ste sa mali prizerat na trapenie ineho vasho clena rodiny. Zmeny su sucastou zivota, ale dokym stojime jeden pri druhom, vsetko sa da. Dokym jestvuje medzi nami to puto, nielen zodpovednost, dotial budu po nasom boku stastnejsi ako kdesi v "novom domove". Raz na konci zivota plneho zmien nam zaspia v naruci, ci pri nohach, a i my si uvedomime, ze sme spolu prezili cosi co malo zmysel, a ze nam zo zivota prave odislo cosi vzacne. Ten ich odchod boli a bude boliet ovela viac ako by bolel ich odchod do nami najdeneho NOVEHO DOMOVA. Ale ta bolest je fajn, lebo kym nas boli srdce za niecim, tak je v nas clovecina a ta robi zivot krajsim....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára