I ja som byvala taka, mala som rada vsetko v mojom zivote zadefinovane, utriedene, ani pocut aby som vo veciach mala chaos. Nerozpravam teraz o poriadku v skriniach a suplikoch, o tom, ze dodnes pestujem a chovam v sebe iste "uchylky", kedy hmatatelne veci prosto musia byt tam kde ich zvyknem mavat...a najradsej hned a zaraz, lebo i spinave riady v dreze ma dokazu zdvihnut s postele a nezaspim, dokym nie su naporiadku. Hovorim o veciach, ktore sa nedaju uchopit, ktore vam behaju nekontrolovane hlavou, o veciach co riesi rozum, srdce.
Moje prve roky v Kanade som sa snazila pretriedit veci v imaginarnych suplikoch, spratat myslienky, co mi behali hlavou pred spanim hore dole. Zadefinovat veci, zavriet za nimi dvierka, mozno i uzamknut, posunut veci nasilu kdesi do extremu ....zdalo sa mi to tak vtedy jednoduhsie. Trvalo mi par rokov, cosi toho preziteho a preciteneho, nez som si uvedomila, ze iste neporiadky v nas su nam nie na skodu a nespravia nam zivot zlozitejsim.
Stretavam sa den co den z nazormi typu:
"Domov je len jeden"
"Bud si Slovak, alebo Kanadan, bud si doma tam, alebo hentam..... Bud mas rad Horalky, alebo javorovy sirup."
"Ak si Kanadan, tak nemas co pocuvat slovenske pesnicky, a neopovaz sa chodit si do polskeho obchodika v Calgary ponakupovat zasoby Horaliek, oblatok a klobas na Vianoce!"
..plus milion podobnych myslienkovych pochodov a sudov.
Nuz, ja to v sebe takto upratane nemam. Vala sa mi v hlave jedno cez druhe, to co mam rada slovenske i kanadske. Tento "spinavy riad " vo mne kludne strpim ;-) Neviem zanevriet na rodnu krajinu, pretoze som si zamilovala Kanadu. Slovensko mne osobne nicim a nijak neublizilo, nevystvalo ma do Kanady. Odisla som niekam, kam ma to tahalo. Nie od zleho na dobre, ale od dobreho k dobremu. Nemam potrebu Slovensko trestat, zavriet vsetko s nim suvisiace do pomyselneho suplika a zamknut, nic z neho nevyberat...Mam tam detstvo, mamu, otca, surodencov, kopec rodiny, kamaratov a kus srdca...tak ako mam uz svoju rodinu a kus srdca tu v Kanade. Rano si zalejem kavu, zapnem si pocitac, precitam si "SME" a "cbc news", kuknem ci nepise mamana Skype, z facebooku poprecitujem ako sa ma suseda o dom dalej, alebo kamosi na Kokave, v Mikulasi, v Londone, vo Vancouveri. Ked ideme na Slovensko, hoc len na par dni, tesim sa. Ked pocas pobytu na Slovensku zacujem "Kanada" pichne ma pri srdci a uz sa zasa tesim DOMOV. Ked sa hra hokej Kanada vs Slovensko rozdelime si doma povzbudzovanie na obe strany. S detmi rozpravame po slovensky, oni odpovedia zmesou slovenciny a anglictiny. Rozumieme si...Mam stale rada Horalky a uz i javorovy sirup v palacinkovom ceste. Na Vianoce si tie klobasy kdesi vo Vancouveri pokupime a po oblatkach a kapustnici pockame na Santu, co dolu kominom prinesie darceky 24. decembra vecer.
Som uz oficialne Kandan, a mam tu svoj novy domov, kus srdca. Ale v srdci je miesta habadej ked chcete, netreba z neho vyhadzat stare ak tam chcete popchat nove. Suplikov a skrin je tam habadej, dvierka odomknute. Taky mily chaos vo vas, ktory spada do kategorie - "ked upracem, nebudem vediet kde co mam". Cierno-biely svet? Nie, dakujem, tie farby by mi fest chybali ;-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára