Nas Jasper je lovec. Viackrat cez den ho pocujem cez otvorene okno ako zdialky specifickym mnaukotom ohlasuje, ze sa blizi domov s darcekom. Dojde s koristou az k vchodovym dveram, polozi mi to na rohozku a zamnauci este hlasnejsie. Musim vyjst, otvorit dvere a pochvalit ho. Ak je hladny, tak sa so zadostucinenim zmocni naspat mysi, skrecka, vtacika ci veverice a zacne ich jest. Ak hladny nie je (co je omnoho castejsie) bud zje iba najoblubenejsiu cast a lebo nezje nic a zakrvavene mi to tam necha lezat na rohozke. Aka to veru radost potom ak sa kdesi ponahlam a vyletim z domu, stupnuc na krvavu masu rovno pred vchodom....
Dnes zasa takto dosiel z taraciek az domov, s tucnou velkou mysou v ustach. Deti sa vzdy tesia ked prichadza.
Eva: "Co chytil, co ma?"...
Terezka: "Oh, mys...a mama, ma tie veci na brusku co s nimi krmi male mysi!"
Ja (skor tak zo srandy, podpichujuc deti cakajuc ako zareaguju): "Jooj, Jasper, to sa nerobi, co teraz bude s tymi malymi myskami?"
Eva: "Zdochnu! To je super"
...(volny preklad deti)...
Tusim tie moje detvaky vyrastaju v spravne farmarky, vediac kedy je cas na sucit a kedy treba posudzovat veci rozumom. Pravdupovediac sice ma to na ich vek zaskocilo, ale na druhej strane i potesilo :-D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára