DEN "322"

Rusime priecku medzi dvoma malickymi izbickami na poschodi. V dome to vyzera ako po vybuchu. Vsetko zaujalo nejake momentalne prechodne stanovisko, cize ak to upresnim nic nie je kde ma alebo zvykne byt...a to ma zoziera do piky :-D S mojou povahou taketo stavy len horko tazko znasam a neviem ci mam plakat ci vrieskat, ci sa radsej niekam zasit a nevidiet to. V takomto rozpolozeni ma je lepsie nechat tak a vyckat chvilu nez sa to vo mne usadi ako piesok na dne jazera ked sa nim brodite. Po chvili sa naucim s tym existovat a popripade v lepsom stave i konstruktivne spolupracovat...Ale tu prvotne stavy mna a chaosu su vzdy pilulkou tazkou na stravenie :-)