Deti su vraj ako spongie, nasaju do seba vsetko, ale najma to, co ich zaujme, rozosmeje, nadchne, co povazuju za sebe uzitocne. Evka si dnes zaziadala pohar vody. Predniesla to do prazda, zrejme v nadeji, ze niekto nablizku na to zareaguje a donesie jej pohar vody. Terezka ju po chvili ked sa nic nedialo zahriakla mojimi presne zapamatanymi slovami:
"Eva, mas ruky, nohy, chod si zobrat sama!"
...nevedela som ci sa smiat, ci ten okamih premlcat, ci cosi vychovne zahlasit. Eva ako vzdy ked ju Terezka "parentinguje" len zafrflala popod nos to svoje zvycajne:
"Tereza, toto mi nehovor, ty nie si mama!" :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára