Kos so spinavym pradlom sa zaplnil, nastal cas zist prat dolu do mesta. Sekac bol zavrety, takze dokym sa pradlo vrtelo v prackach, zabijali sme tam cas kadecim. Citali sme casopisy, ktore tam kniznica vyraduje aby ludom co peru rychlejsie ubehol cas. Citali sme inzeraty na tamojsej nastenke, vyzerali z okna a sledovali dianie v meste. Centrom si to promenadovala srna. Pekne stredom cesty, premavka zastala, ludia na chodniku tiez. Vsetci naokolo na nu zizali a usmievali sa. Prechadzala popred pracovnu a Evka smerom k nej vytasila ukazovak.
"Aha, Roxana!"
Prekvapilo ma to: "Ta srna? Ty ju poznas? To jej niekto dal meno Roxana?"
Moj detvak len pregulil oci: "Nie mama, nie srna, ta teta co tam sedi v aute je Roxana..."
Nuz, niekedy je treba zobrat do uvahy v prvom rade tu normalnejsiu variantu toho, co okolo seba vidite :-)
Nalozila som vyprate pradlo do susiciek, nastavila cas susenia na 30 minut a odisli sme preckat cas do kniznice. Pol hodina presla a tak som deti urgovala, ze uz treba ist. Fujazdime si to domov a hned za mestom ma zarazi Evkina otazka:
"A pradlo mame???"
Nie, pradlo nemame....Clovek sa vyberie prat do mesta aby sa vracal domov bez pradla. Nuz neviem ci to zasa zvalit na starnutie, ci Alzheimera ;-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára