Pages

Profil

Moja fotka
Som priselec, jednen z mnozstva imigrantov v Kanade.Od neskoreho januara 2005 tu hladam samu seba a svoj novy domov.Tento blog je mojou butlavou vrbou a zaroven i mostom, co mna a moje pocity stale spaja s blizkymi tam za morom na Slovensku...

piatok 1. júla 2011

Zopar odpovedi a..Hope (Nadej)?

Viackrat som uz v zivote mala pocit, ako keby sme obcas dostavali vykompenzovane to ocakavane a nedostane za necakane a o to viac vitane...
Ocakavali sme odpoved od Sary. Radsej pozitivnu ako zamietavu, ale v konecnom dosledku aspon nejaku. Mozno veci prilis nahlim, ale od jej navstevy je skoro tyzden a hoci som ju mala par krat stastie zastihnut online na internete, jedinou spravou od nej bolo neformalne pozvanie na akysi zjazd mamiciek a deti v stredu pri jazere. Ako keby tu nikdy nebola, ako keby sme od nej uz nic necakali. Aspon slovicko o dome, ci premysla, rozhoduje sa, ci vobec..Ja viem, aj mlcanie je niekedy odpoved a casto krat zretelnejsia nez chaoticky tok slov bez hlavy a paty. Ale nie vzdy je to ta najlepsia z ciest. Mozno sa zda bezpecna, mozno smeruje do toho isteho ciela, ale je to len unavna a dlha jednosmerka. Volba vyhnut sa konfrontacii, ponechat to na tom druhom, nech sa dovtipi sam.Od Sary by som radsej prijala uprimne: "nie, nemam zaujem" ako zatial toto bezpecne ticho.
Volal mi agent 007. Konecne sme teda dostali priamu odpoved na otazku, aku cenu ma nas dom. Cislo, s ktorym prisiel sice spada do nasej spokojnej zony, ale co ma sklamalo a v istom zmysle u neho az sokovalo bol postup ako k tomuto cislu dospel. Opat klasika - ako odrazovy mostik mu posluzil jediny dom, ktory je momentalne v nasom okoli na predaj a ma pozemok velky ako nas...Dom, ktory doverne poznam. Dom, ktory co sme tu bol na trhu snad kazdu jar ci jesen, s agentom, ci bez a snad za vzdy inu cenu...Zasa porovnal ribezlovy lekvar, ktory nikto nechce, ochutna a vrati spat na market, s jablkom, ktore len teraz padlo zo stromu. Sladke s kyslym, otlcene s cerstvym:-(
Prisla vsak i jedna odpoved, v ktoru sme sice dufali, ale pravdupovediac necakali. Ozvalo sa BC Hydro a tato dostal pozvanku na interview cez telefon! Pracovne miesto vylistovane snad na konci sveta hore v BC v malom mestecku s 1200 obyvatelmi. Cloveku to neda a i ked je to este velmi predcasne, uz sme stihli preskumat vsetko dostupne o Hudson's Hope. "Zem dinosaurov a priehrad" ako hlasa jeho uvitacia tabula. Som si ista, ze nasej Evke by ku stastiu stacil uz len fakt, ze byva v MESTE DINOSAUROV:-) Malicke, ale je tam vsetko, co clovek potrebuje. A my toho nepotrebujeme az tak vela, len aby to bolo v BC:-) Ako konfirmacia jeho telefonickeho interview prisiel neskor vcelku zmatocny e-mail, z ktoreho zrejme par ludi nadobudlo pocit, ze sa na pohovor ma dostavit osobne priamo do Vancouveru. Takze nasledne prisiel dalsi e-mail, ospravedlnujuci ten predosly, ale s este vacsim faux pas ako ten pred nim. Kazdy uchadzac teraz totizto presne matematicky vie svoje sance, vie, ze je len jednym zo 6, jednou zo 6 e-mailovych adries, ktore svietia v hlavicke mailu. Clovek sa niekedy neprestava divit nad sikovnostou niektorych uradnikov :-) Nas tato samozrejme na nete hned vyskumal co je kto zac a proti komu asi stoji. Len neviem, ci mu tieto nechcene informacie dali viac pokoja alebo stresov....

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára