Dva tyzdne presli ako voda a stale cakame na telefonat z Hudson's Hope. Tatko si nepamata, ci presna fraza znela "do" dvoch tyzdnov alebo "okolo" dvoch tyzdnov, co nam stale dava nadej, ze este si netreba zufat a nezahadzovat flintu do zita. Je teraz ale tazke hladat motivaciu na cokolvek tu v Ontariu, tu v nasom malom mikrosvete domceka schovaneho v lese, motivaciu na bezne kazdodenne povinnosti i dlhodobejsie plany napriklad oprav na dome. Tazke hladat pozitiva v tom, co je clovek uz vnutorne rozhodnuty opustit. Odhodlanie a sily uberaju i stale velke horucavy a u mna opat bolest zubov.
Jeffrey, nas zubar odisiel na dovolenku do polky Augusta no a zastupujuci si ako inak podla Murphyho zakonov zobral prave teraz dva dni volna. Tym sa predlzilo moje utrpenie az do utorka, kedy sa mi na to pozrie. Aspon dufam, kedze podla hesla "na posrateho i zachod spadne", sa mi spravil krasny velky opar v kutiku ust. Na jednej strane nemozem hryzt a druhou si ani poriadne nestrcim lyzicu do ust. Bolo mi povedane, ze aspon schudnem, takze v kazdom nestasti je cosi pozitivne, nie?
Dni bezia a bez skolky je casto tazke zabavit deti, teda najma Evicku, ktorej blaznenie sa s inymi detvakmi velmi chyba. Ked uz vsetky rozpravky pozna naspamat, knizky su s Terezkou nablizku len nastrojom destrukcie a hryzatkom a elektronicke hracky su to najlepsie na hadzanie cez branicku na zem, cloveku uz dochadza fantazia cim ich zaujat. Metoda odnasania casti hraciek na pojd s tym, ze sa po istom case znesu dole a deti ich beru ako uplne nove, uz tiez prestava pomaly fungovat. Domace ulohy zo skolky su trapenim, pretoze vsetky cisla okrem 7 utekaju nad ci pod ciaru a to nie je az taky dovod na pochvalu "aka sikovna je Evicka". Po case mi preto skoro s placom oznami, ze je "tired" a uz nechce pisat cisla. Plastelina je v tomto teple tiez nepouzitelna lebo modelovat z kase sa zjavne nedari. Clovek vela krat uz straca trpezlivost i napady cim ich zaujat, zabavit. Dnes zafungovala na moju radsot slovenska kultura a napriek pociatocnemu protestu Evky, ze som pustila "zlu rozpravku" co patricne zvyraznila napajedenym vyrazom a otocenim sa mi chrbtom, Lucnica nakoniec zozala velky uspech. Obe detvaky sa zvrtali az sa im hlavicky krutili a ked som este Evke zniesla i suknicku z detskeho kroja, nebolo vacsieho stastia. Musela som jej slubit, ze rano ju pocka a bude znova tancovat ked sa vyspinka. Tesim sa, ze sa jej to paci, nie preto, ze Lucnica je moja srdcova zalezitost, ale preto, ze su to prve krocky k nasej slovenskej nadhernej kulture a chcem a dufam, aby ju moje deti poznali a vazili si jej krasu. A i ked sikovny tanecnik s valaskou v ruke skakajuc ostosest bol podla jej slov "Superhero", nevadi, asi to bol a je velky kompliment :-)
 |
| Superhero?:-) | |
 |
| Lucnica... | |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára