Tuto sobotu sme mali naplanovanu hromadu prac okolo domu, ale.....Cokolvek ma clovek v plane, ak je rodicom, plac a bolest vlastneho dietata ho donuti presunut vsetko naplanovane na vedlajsiu kolaj. Vcerajsi vecer som presedela nad pocitacom a snad desiatkami clankov o zapale stredneho ucha. Po srdcervucom a neutichajucom placi Terezky mi v tu noc neskorsie ticho pripadalo ako balzam na dusu. Vnimala som ho s ulavou a zaroven niekde tam hlboko vo mne (kedze som od prirody pesimista) stale driemal strach, ze sa zrazu ozve mrncanie a zacne to cele znovu. Usi nastrazene ako rys a oci uprete do medicinskych studii a najnovsich poznatkov....Rano som mala pocit, ze som snad ani nespala, unavena viac ako vecer. Nestihla som sa ani prebrat a utekali sme na pohotovost - 90 km za nasou doktorkou... Dalsie antibiotika a dalsia nadej, ze tieto snad zaberu...
Dalsi dokaz, ze co clovek mieni, tam hore niekto aj tak zmeni je v odkaze na telefone, ktory sme dnes nasli. Ozvali sa z Mackenzie, BC. Job, ktory tatko vlastne ani nechcel a miesto, ktore sme vlastne ani nechceli. So ziadnymi velkymi ocami, skor len tak v ramci akejsi poistky, co keby nic ine nevyslo. Ironia osudu? Zatial je to len klasicky proces personalistov s mnozstvom nezmyselnych a zradnych otazok v zmysle nachytat cloveka a zistit jeho slabe stranky z jeho vlastnych odpovedi. Je to zufale ak viete, ze na zdanlivo uplne jednoduchu otazku nejestvuje jednoducha odpoved. Musite mat dobre za usami, aby ste sa trafili do toho, co presne chcu od vas pocut a nevedomky nepreriekli o niecom, co by vam v konecnom dosledku mohlo uskodit, hoci vasa odpoved vyzera na prvy pohlad uplne neskodne. Opisat pozitivne nieco, co je absolutne negativne, vyjadrit svoje slabe stranky svojimi prednostami, odpovedat na priamu otazku nepriamo, pretoze priama odpoved by bola velkou chybou, hoci vas do nej tlacia viac krat.. Vela krat mi rozum zastava, ze aj tymto sa ludia zivia a ironicky zarabaju slusne peniaze....
Volal mi aj agent cislo dva, specializujuci sa na specialne nehnutelnosti a ak vsetko dobre pojde, mal by sa tu zastavit na niekedy v utorok alebo stredu. Nech uz bude jeho verdikt akykolvek, bude poslednym, kto dostane sancu ohodnotit nas dom. Dalej v tom ideme uz na vlastnu past. Aby som nezabudla, Catherine bola sikovna a okrem nasho miestneho Rurku, rozposlala ten isty mail dalsim piatim agentom, ktori zvycajne predavaju domy v nasom okoli. Div sa svete, traja aj odpisali ;-)
Buduci tyzden je vynimocny i z ineho dovodu. Okrem agenta 007 :-) by totiz mala prist i Sara. Vnimam ju uz skor ako kamaratku, ktora konecne pride na kavicku a nie ako potencialneho kupca nasho domu. Vyhoda? Nevyhoda? Clovek mieni..........
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára