Niekto sa vrati, po niekom len ticho....

Skoncil sa rusny tyzden, odisli navstevy a zostalo ticho..Stale nemam spravy od agenta 007. Cakam na jeho verdikt uz dost netrpezlivo a zvedavo, pretoze sa zacinam pomaly stracat v neistote kde je realne a dosiahnutelne miesto nasho domu na realitnom trhu. Uz to bude pomaly tyzden od jeho navstevy a stale ziadne spravy. :-(....V nedelu prisla Sara a hoci nam slniecko prialo a vsetky drobnosti sa nam podarilo dotiahnut do jej prichodu podla planu, zostala som z toho vsetkeho sklamana. Myslim, ze ona a nas domcek si nepadli do oka, mozno su si sympaticki, ale laska na prvy pohlad to nie je. Skusenost so Sarou mozem zatial opisat na "cas pred " a "cas po" jej navsteve. Kazdy den pred nedelou s odkazom na facebooku, mailom ci dlhym chatom o kadecom, niekedy temou na mile vzdialenou od honu na nehnutelnost... a po nedeli uz len ticho. Priznam sa, ze som trochu jesitna a zabolelo ma to.  Tento domcek je ako moje dieta. Viem, ze mozno nie je dokonaly, ja sama poznam jeho chyby, ale pretoze ho lubim, nie som v konecnom dosledku vobec objektivna. Ked pride niekto, komu sa chcete pochvalit aky poklad mate "DOMa" a nezaznie ziadne "wow", ziadne chvalospevy a komplimenty, jasne, ze to boli! Ako ked hodnotia vase dieta na rodicovskom zdruzeni, nie v nom je chyba, ale ucitel sa myli, sedi na nom, prehliada a nevidi co sa v nom naozaj skryva... :-( Zivot ide dalej, bol to len prvy napadnik a takych este bude! Len, mohol to byt dalsi priatel...a takych vela nie je a nebude :-(

"Takych este bude.." mozem po dnesnej noci priradit i k raccoonim obhliadkam nasho macacieho domceka. Zobudila som sa na ramus o pol piatej rano a bolo mi hned jasne, co je vo veci. V pyzame a bosa som bezala zachranovat chudaka Chiba, nahnevaneho, najezeneho, celiaceho piatim  raccoonom vo vlastnom dome. Pravdupovediac, ten pocet ma sokoval. Viseli po stenach a sietkach na oknach, svietili na mna ocami ako vianocne svetielka. Poniektori zutekali hned a zvysku som na uteku do noci vyprasila zadok metlou. Chibo sa v tu noc uz domov nevratil a radsej sa pobral spat pod hostovsky domcek. Rano sme aj tak obaja vyliezli nevyspati a zmurili do zle zacateho dna. Vyzera to, ze po Alibabe nam teraz zostava zlapat jej 40 zbojnikov :-(

tak takto vosli...

chudak Chibo...