Napriek tomu, ze uz som tu 6 rokov, existuju veci, s ktorymi sa tu jednoducho nedokazem zmierit. Nejdu mi pod kozu a su tak velmi "ine", ze jedine, co na ne mozem aplikovat je tolerancia. Nie su to az tak materialne veci, skor myslienkove pochody a nasledne reakcie na dianie okolo mna, ktore ma stale este dokazu sokovat.
"Curb appeal" vyraz, ktory mozeme prelozit ako "atraktivny zovnajsok". Je tu zakladom businessu s realitami, akymsi prvym realitnym prikazanim. Zacinam mat pocit, ze keby v dome nebola napriklad pitna voda, nebola by to az taka tragedia, ako ked tu nehnutelnost nema "curb appeal".. Tento zazracny vyraz tu ale paradoxne plati i na ludi. V tejto krajine sa nepredate, ak vam chyba personalny "curb appeal". Nasadi sa prijemna maska ako fasada domu, upravi sa usmev ako zivy plot a ucesu sa sposoby ako travnik pred domom. Pomaly mi doslo, ze tie mile usmevy, komplimenty a starost o vas v podobe snad vrodenej frazy "How are you today?" su len akousi pracovnou uniformou a nepisanym pravidlom spolocenskeho vystupovania. Tam kdesi pod tymto mozno i ochrannym stitom je schovany normalny clovek, ktory vstal dnes rano hore zadkom, ktoreho vobec nezaujima ako sa mi vodi a moj uces mu je absolutne ukradnuty, v lepsom pripade sa mu nepaci.....I ked musim uznat, ze to pozitivne sa pocuva lepsie :-) Celu tuto maskaradu som prekukla hlavne po viacnasobnej skusenosti, ze napriek 15 minutovemu velmi osobnemu rozhovoru, sa vas pri najblizsej prilezitosti ta ista osoba spyta presne na to iste, a pocuva to vsetko uz raz povedane ako celkom novu informaciu. Frustrujuce a zranujuce, opat pre mna nieco cudzie a smutne nepochopitelne. Tak, ako dom v dobrom technickom stave je pre mna dolezitejsi clovek s dobrym srdcom, nie zjavom a vystupovanim....
Mozno som len nemala stastie na ludi okolo mna a moje skusenosti su uplne odlisne ako by ich opisal iny priselec, ale....Jedna z oblubenych vymozenosti tunajsieho systemu, ktora mi pije krv je "Anonymita". Ta moznost v zmysle pohodlia a bezpecnosti najma v spojeni s dalsou tunajsou pliagou akou je reportovanie. Anonymita dava kridla medzi inymi aj vasmu susedovi, ked vas anonymne uda za neporiadok na vasej vlastnej zahrade. A dalsie rano sa pri vas s usmevom pristavi a s velkou empatiou suciti s chaosom, ktory mate v sebe i na vlastnom pozemku, pretoze sa prave stahujete. O co ferovejsie by bolo, keby zazvonil pri vasich dverach a spytal sa, ci nahodou nestihate a nezisla by sa vam pomocna ruka s tym bordelom za vasim domom? Som si ista, ze vysledok by bol ten isty - poriadok. Ale dosiahnuty svojpomocne s pomocou susedovou a este i usetrene peniaze v mestskom rozpocte za odvoz vasho odpadu, ktory ste este mimochodom za odpad vobec nepovazovali :-)"Reportovanie", ako sa to tu oznacuje je v Kanade velmi oblubene, bezne a v podstate spolocnostou podporovane ba az podnecovane. Na Slovensku je to jednoducho "zalovanie". Uz ako deti v skolke sme si s vysmechom suchali prst o prst a ukazovali na kazdu Zalobabu, a tej potom nezostalo nic ine iba hanba ako svet. Tu Zalobabam ostava dobry pocit, ze spravili nieco uzasne a prospesne pre seba, ale hlavne celu komunitu. Toto je mi cudzie a odporne :-(
"Praca pre komunitu" nebolo by na nej nic zle, keby (ako to ja vidim) nefungovala casto na ukor maleho rodinneho stastia. V takejto podobe je mi tato myslienka cudzia. Takato "dobrovolna" cinnost sa stava dobrovolne vynutenou, potom uz samozrejmou, pozadovanou a uvadzanou v zivotopisoch. Mozno sa vam jej uspesne podari vyhybat, ak isty cas zijete len sam pre seba a nemate potrebu dostat sa na akesi spolocenske vyslnie. Akonahle vsak vase dieta nastupi do skoly, bude uz neoddelitelnou sucastou vasho zivota. Ak dobrovolne neposkytnete svoj cas v objeme X hodin tyzdenne ci mesacne skolskemu futbalovemu druzstvu vasho dietata, nic sa nedeje, zaplatite $X a je to OK. Ked robite nieco pre komunitu, upisete sa "dobrovolne" na pomahanie takemu ci onakemu spolku, zdruzeniu, ci institucii, venujete svoj cas pre dobro vsetkych. A co vas vlastny minisvet? Mnoho krat som sa stretla s tym, ze praca pre komunitu znamenala pre ludi skutocny problem. Pre tych, ktori maju dva ci dokonca tri zamestnania len aby utiahli hypoteku, alebo za pracou daleko dochazaju, su na tyznovkach, pre rodicov bez partnera, ktori sami zivia rodinu .... Su pripady, kedy by bolo urcite lepsie venovat ten cas nie vsetkym, ale len tym najblizsim. "Kto zachrani jeden zivot, zachrani svet" ako hovori Talmud a titulka na konci Schindlerovho zoznamu.. Tie vzacne chvile spolu s najblizsimi tu sice nezachrania zivot, ale casto vztah - rodicovsky, ci partnersky. Casto by bolo lepsie byt trochu sebecky a darovat viac z tej aj tak kratkej chvile medzi dvoma sichtami svojim najblizsim, nie komunite. Ved v konecnom dosledku tym prospievate celej komunite, lebo stastie komunity ako celku sa zakonite sklada zo stastnych rodin, stastnych ludi...
Nestretla som v Kanade casto uprimnych, spontannych a otvorenych ludi. Uprimnost a spontannost tu musia chodit na voditku a s kosikom, v ziadnom pripade nie navolno. Uprimnost kracala bohuzial privelmi casto az za mojim chrbtom, zradne a tak, aby som ju nezacula. Akoby sa bala pozriet mi z oci do oci? Nemala som stastie ani na spontannych ludi. So spontannostou tu musite byt velmi opatrni a drzat ju velmi nakratko. Nikdy si nemozete byt isty, ci sa nou niekoho nedotknete, alebo co je horsie neporusujete zakon. Chrante sa ponuknut keksik batolatu, ktore v parku odcupita od maminy az daleko k vam, a uz si jeden aj tak samo naslo vo vasej taske bez vasho vedomia ;-)...Bolo by to spontanne, mile a prirodzene gesto, ALE! Co ak ma alergiu, co ak ho matka uz dlho uci neprihovarat sa cudzim, neprijat od nikoho nic ponukane? Co ak....? Dva krat meraj a potom.... reaguj! Prejav obycajnej ludskosti a dobrej vole tu moze byt raz-dva hnany proti vam, a nie je vynimocne, ze i sudnou cestou. Predavac, ktory sa usmeje na stastne prestastne dieta utekajuce v obchode od maminy a nebodaj s usmevom poznamena "rychlo, rychlo ;-)" alebo nieco v tom zmysle, moze velmi lahko ocakavat staznost inkriminovanej maminy jeho nadriadenemu. Radsej si zabudnut ruku s keksikom vo vrecku, zahryznut do jazyka a tvarit sa, ze nic nevidim a nepocujem. Tento svet je pritom plny veci, ktore si pytaju usmev, trocha humoru a neskodnej ludskej dobroty. Je to urcite skoda....
Dalsou pre mna smutnou kanadskou kapitolou su "ludske vztahy". Mam pocit, ze im chyba hlbka a trvacnost. I ked si ludia i tu slubuju zostat spolu v dobrom i zlom, casto od seba utekaju hned pri prvej krize ci probleme. A spolocnost ich v tom ticho podporuje, ved predsa nik nema pravo drzat vas vo vzahu, v ktorom nie ste "happy". Ale aby bol zasa happy par, o to sa uz malo kto pokusa :-( Rozvod je tu chapany ako akasi ulava a oslobodenie z vlastneho nestastia, nie ako ho ja vidim v podobe smutneho konca stastia dvoch ludi. Mozno pre istotu tu vela parov zije len tak "nadivoko", ved naco to komplikovat oficialitami, ak nahodou pride koniec, cesta bude volna, ziadne formalne prekazky... Rodina je pre mna neskutocne silne puto, nieco, co zvazuje az za hrob, laska, podpora kedykolvek a napriek vsetkemu. Tu je to casto len klzka satenova stuzka, ktora sa rozviaze az privelmi lahko. Staci len malicko zatiahnut a ani nezistite, ze ju uz zrazu nemate. Deti tu prestavaju byt "detmi" hned ako su schopne zarabat si sami na seba, a ak zostavaju v dome spolu so svojimi rodicmi i potom, je normalne, ze im platia najom. Na skolu si musia prevazne zarobit same a to, ze by im rodicia dali vzdelanie az po vysoku ako na Slovensku je tu snad nemyslitelne. Dobri priatelia sa rozchadzaju pri malichernych hadkach a to, co spolu budovali roky, zahodia za seba v sekundach. Prekvapujuco vela ludi na mojom oblubenom kanadskom fore skonstatovalo, ze v polke svojho zivota si uvedomili, ze vlastne nemaju ziadneho blizkeho priatela! Co k tomu dodat, nechcem, aby mi toto vsetko raz bolo blizke....
Samozrejme, ze okrem tychto nehmatatelnych javov, su i veci hmatatelne, ktore by som zaradila k mojim kanadskym negativam. Urcite tam patria kanadske domy, postavene pomaly za mesiac ako zo zapaliek. V mojom vnimani DOM znamena pomaly celozivotne dielo, celu rodinu pozbieranu po vikendoch a po praci a hmatatelny solidny murovany vysledok. Nie tieto papierove cuda vyrastajuce zo zeme ako huby po dazi. S falosnou murovanou fasadou a kazdym oknom inej velkosti...Skor nepochopitelne barbarstvo nez negativum je declawing (chirurgicke odstranenie pazurikov) pachany uplne bezne veterinarmi na mackach, a tiez iba pozitivna propaganda oklolo kastracie, hoci, ta ma i svoje zjavne negativa. Asi to nemozem oznacit celokanadsky, ale radost mi tu v Ontariu urcite nerobi obrovska vlhkost vzduchu a roje otravnych komarov v prirode. Co sa tyka potravin, skor je to v rovine, co mi tu oproti Slovensku chyba, nie v tom, ze sa mi nieco vyslovene nepaci. Chyba mi polohruba a hruba muka, bryndza a snad vsetky maskrty z obdobia socializmu, kedze tie dnesne slovenske, su uz viac menej to iste co tunajsie kanadske ;-(
Vela negativneho v mojich predchadzajucich riadkoch, vsak? Negativne sa lahsie pamata a tazsie prijma, ale samozrejme je ovela viac pozitivnych veci, na ktore si spomeniem zasa v niektorej z buducich casti :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára