Pages

Profil

Moja fotka
Som priselec, jednen z mnozstva imigrantov v Kanade.Od neskoreho januara 2005 tu hladam samu seba a svoj novy domov.Tento blog je mojou butlavou vrbou a zaroven i mostom, co mna a moje pocity stale spaja s blizkymi tam za morom na Slovensku...

pondelok 13. júna 2011

Ruky v jednom ohni...

Ak sa stane, ze cloveka nieco nahneva, je mozno dobre to vyuzit ako motivaciu k niecomu osoznemu.  Najlepsie je, ked to vo vas vybudi "srd' a ta zlost sa potom najlepsie vybija na niecom, co sice obycajne robite  neradi, ale prave takato zlost tejto nemilej cinnosti viac nez prospeje. Je to sice uz par dni, ale mail od agenta cislo jeden ma stval coraz viac. "Curb appeal is what counts and matters". OK, tak to ma teda vybudilo k cinnosti, ktoru doslova nenavidim a hned ako sa dnes dalo, vrhla som sa s tymito slovami v podvedomi  na burinu okolo nasho domu. Az tak horuckovito, ze som odignorovala rukavice. Islo to celkom dobre, ale ku koncu uz boli moje ruky v jednom ohni. Ani to, ze som si ich sice v druhej faze mojho zahradkarskeho zachvatu dala, uz situaciu nezachranilo. Pali a boli to...Ale aj tak, to co po mne zostalo vo mne vyvolalo spokojnost a pocit, ze pomsta je ozaj sladka. Vidis, agent cislo jedna, vidis ten curb appeal, aj tak tam sice vzdy bol, ale teraz ho len omnoho lepsie vidno! :-)
Catherine zatial nedostala ziadny mail. Nas miestny agent Rurka (O'Rourke) sa teda v mojich ociach opat nevyznamenal. Necakala som rychlu odpoved, ale aspon jednu teda urcite! Poslala som totizto pre istotu ten isty mail vsetkym clenom jeho timu. Aky pan, taky kram.. No, musim na margo tohto mojho negativizmu voci nemu poznamenat, ze som jeho davny a staly kritik...Ale to by bolo na dlhsi rozbor predajnych a marketingovych taktik pana Rurku a to tu rozoberat nebudem..
Pred tromi rokmi som sa naucila jednu vec. Akokolvek "excited" sa ti zda clovek, ktory prave videl tvoj dom FOR SALE, nedavaj tomu velke nadeje. Paradoxne, prisli ludia, nadchynali sa a viac sme od nich nepoculi...a potom prisiel manzelsky par a za nic na svete na sebe nedali poznat ziadnu emociu. Mala som pocit, ze ich nas dom vobec ale vobec neoslovil, nicim nenadchol. No a prave oni nam dali offer hned v ten isty den. Vraciam sa k tomu preto, lebo viac menej zo zvedavosti som poslala kratku spravu cloveku, ktory na internetovom bazari hladal dom v nasom okoli..Vymenili sme si zopar mailov, i obrazkov a pani (nazvyme ju Sara) vyzera byt viac nez nadsena. Ako keby zazrakom hlada prave nieco take ako nas dom. Snazim sa nevkladat do toho este prilis vela nadeji a skor to brat  ako vzpruhu a povzbudenie do nasich dalsich predajnych snah. Je tazke udrzat si optimizmus, ked hned od zaciatku viete, ze to co sa snazite predat teoreticky zaujima len 30 percent kupcov.."Special" v preklade znamena eliminaciu 70 percent zaujemcov na trhu, "special" totiz neznamena, ze taky special dom by chcel kazdy. Ale to, ze hned na prvy krat mate stastie na cloveka z tych 30 percent je viac nez povzbudzujuce....
A co praca? Tatko presedel cele popoludnie nad zivotopismi. Upravit, poslat a cakat. Unaveny a demotivovany..V tomto tuneli stale tma :-(

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára