Vecery byvaju teraz obzvlast tazke. Tato odchadza do nocnej sichty a ja zostavam hore dlho do noci az kym nie je cas na Terezkine antibiotika. Som sama so svojimi myslienkami, ktore sa casto splasia a ja sa ich zufalo snazim zahnat spat do kosiara, potom utisit aby sme sa ja a moje hlavybole neskor v pokoji ulozili spat. Zvycajne ma prepadne panika ako to cele dopadne, ako co naplanovat a zrealizovat, co skor, co vobec...ci vobec. Posledny vecer ma premohol pocit, ze to cele velmi silime a zenieme svoj osud niekam, kde este nechce a nema ist. Prehodila som par slov s kamaratom z Alberty, ktory zasa raz poznamenal, ze tam u nich je prace dost :-) Rano som sa spytala jednej mojej znamej, ktora o sebe vyhlasuje, ze ma "dar" predvidat a vycitit veci, ci sa zenieme spravne kam sa zenieme? Dostala som pomerne necakanu odpoved : "ALBERTA". Vraj to bol prvy pocit, co ju prepadol, ked docitala moj mail. Tu, kde sme teraz by sme dalej boli OK, v BC menej stastni a najidealnejsia je ALBERTA. Je sokujuce, ak od niekoho cakate odpoved A alebo B a on vam povie C. Dufala som v akesi vykupenie z nerozhodnosti medzi dvoma moznostami a ona mi k tomu prihodila este tretiu...Nepovazujem sa za racionalneho cloveka a ak je rozhodnutie iba na mne, nakoniec sa vzdy priklonim k tomu co a ako citim. Preto sa priznavam, ze verim veciam medzi nebom a zemou, akemusi siestemu zmyslu a beriem vazne ludi, ktori ho dostali do vienka. ALBERTU ako to spravne miesto pre nas mi potom este potvrdila kamaratka Katka, ale vraj, kedze od zaciatku nebola v nasom vybere, nechcela ju pred nami ani spominat....Nahody, alebo odkazy "tam zhora"? Ako s nimi teraz nalozit, ked mi nepridali k pokoju na dusi?..Sadli sme si s tatkom za jeden stol a uprimne rozobrali par poslednych dni a ich smerovanie a tempo....i ALBERTU :-) Zhodli sme sa na tom, ze sme unaveni...Davame si preto prestavku, nebudeme este hnat nas domcek na trh a seba do stresov a neznama. Chvilu to zoberieme pozvolnejsie a nechame osud, nech si teda vyberie sam cestu po ktorej nas chce viest....
TAKTICKY SUHRN:
ALBERTA : Nic pre nas :-( Tam, kde prave nie su narodne parky, je rovinata, listnata a aj tak vseobecne vo vsetkom draha :-) Radsej si predsa len pockame kym si to osud s nami tvrdohlavymi nerozmysli a nedopraje nam stastie v BC.
DOM: Sare a "specialnemu agentovi cislo 2" ho urcite ukazeme, no a dalej - opravovat, upratovat, a upravovat...
PRACA: Uchadzat sa len o to, co ma pre nas buducnost, nie o vsetko, co je v Smithers, BC a aspon trochu relevantne :-) Hladat si s rovnocenne pracu i tu v okoli, dopriala by nam urcite viac casu na zmeny a vacsi pokoj v dusi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára