Na stole mi hori sviecka, plamen sa trepoce a hadze svetielko po obruse i na stenu. Prijemne makke svetlo co uspava. Po chvili sa zbadam, ze vlastne hladim do blba a v myslienkach som uplne inde...v spomienkach. Vybavujem si vsetkych, ktori mi odisli. Utrzky, chvilky s nimi, vycitky za moje reakcie ci slova, ktore uz nevratim spat a nemuseli vobec byt...Teraz ma mrzia, bolia, lutujem ich. A este viac tie, co by som rada povedat, ale uz sa neda.
Tento rok bol/je zatial celkom kruty, zobral mi dve drahe duse. Niekto moze namietat, ze to bol "iba pes", "iba kocur", ale to asi pochopi iba ten kto mal/ma rad. Kto vie mat rad bytost co sa s vami nehada, caka na vas vzdy ked ste prec a radostne vita ked ste naspat, oddanu, lubiacu. Kto toto nevie citit, tomu je to i zbytocne vysvetlovat...Svetielko v tych vernych ociach zhaslo a zostava mi iba spominat nan pri mojom tancujucom plamienku na stole.....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára