Dnes som zrana bola na zdruzeni. Zdruzenie rodicov a priatelov skoly tu vsak prebieha uplne inak ako si ho pamatam z mojich skolskych cias. Dohodla som si presnu hodinu s jednym i druhym ucitelom, kedze mam detvaky dva. Pozorne som pocuvala ako si pocina moj starsi detvak a potom i ten mladsi.
Ked to zhrniem, "Our darling Eva" /ako jej duo ucitelov zacalo svoju rozpravu/ je ok ...az na tu matematiku. Chuda detvak ma co sa poctov tyka geny po mne, trapi sa ....Nebudem sa tu rozpisovat co vsetko sme prebrali, podelim sa s vami len o par veci co ma skor rozosmiali ako zarmutili. Moj detvak neziada o pomoc. Mr. Nichols obchadza triedu, pozoruje ziakov pri praci a ak vidi, ze sa niekto trapi a nejde mu to, pristavi sa a pomoze. Vidi, ze Evka sa zasa mori nad matematikou, vyberie sa k nej...Akonahle nas detvak zbada, ze sa k nej vybral pan ucitel na pomoc, zacne sa tvarit velmi zaneprazdneno a pohruzeno, len aby to vyzeralo, ze jej pomoct netreba. Na priamu otazku, ci jej treba pomoct samozrejme zahlasi, ze nie. Priznam sa, zasa vidim samu seba v tomto nezmyselnom spravani. Vysvetlit to neviem, ale robila som to iste :-) Dalsi "problem" je, ze je to sportove nemehlo. Teda v sportoch, kde je zahrnuty "akykolvek element" ako presne povedal Mr. Nichols. Na volejbale spravi mozne nemozne, aby ju ta lopta netrafila, na fotbale sa radsej presunie tam, kde lopta prave nelieta...ale beh jej ide dobre, tam sa zjavne ziadnemu elementu vyhybat nemusi. Nuz co na to povedat, olympionik z nej zrejme nerastie :-)
Mladsi detvak je este stale trosku pozadu oproti rovesnikom, ale v porovnani s tym, ake to bolo v skolke a v prvej triede je tam obrovsky pokrok. Dokonca sa zapaja, sama prihovori spoluziakom. Neuzatvara sa do seba. V citani sa musime pocvicit v tom, ze cela knizka nie je jedna suvisla veta bez prestavok, ale inak je to vsetko na dobrej ceste. Dokonca matematika jej zatial ide dobre...
Po zdruzeni som fujazdila rychlo domov, zbalila som detvakov a Mina a sli sme k veterinarovi. Minou sa mi od strachu pocikal priamo v prepravke a tak teta doktorka nemohla z mechura uz nic vyzmykat na to, aby mohla spravit rozbor :-( Dostal antibiotika, tabletky proti zapal u a specialne krmivo. Zostava nam dufat, ze to vsetko zaberie, ak nie, pokusime sa z toho mechura cosi dostat nabuduce.
Este som zabehla do obchodu pokupit kopec sladkosti namiesto uja Mikulasa, bezne potraviny a veci uz chybajuce do domacnosti, vyzdvihnut cerstvo upecenu horucu pizzu a rychlo domov. Cesta autom dnes bola ako za odmenu. Ako z Vianocnych pohladnic so zimnou krajinkou ake si pamatam z detvsva. Snazila som sa cosi pofotit cestou, ale to bola vec skoro nemozna plus nezakonna. Keby ma s mobilom v ruke za jazdy odchytil ujo policajt, bolo by zle nedobre a draho...Tak sa s vami podelim aspon s par nie velmi vydarenymi obrazkami, lepsie sa to nedalo :-(
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára