Sedim tu za pocitacom a macam si nohu v lavore so slanou vodou. Liecim pliagu, co sa so mnou vlaci od detstva - moje nestastne zarastajuce nechty na palcoch noh. Ani nepamatam kolko krat mi to na chirurgii vystrihovali - zahnisane, zapalene. Raz som si to uspesne dospestovala az do stavu, kedy zapal zasiahol kost a zacalo mi rast "dive maso". Operacia bola zlozitejsia ako inokedy a v podstate som prisla o kusok zboku prsta. Obdrzala som stehy a dren a antibiotika. Pamatam dodnes ako som noc po zakroku nemohla spat, noha vylozena na najmaksom vankusiku, a i tak som mala pocit, ze ma cosi odkialsi na ten nestastny prst tlaci, ziadna poloha nepriniesla ulavu.
Z casu na cas sa mi to pritrafi, hoc som sa rokmi naucila vybabrat s tym a vystrihnut si to tak, ze viem, ze je to poriesene. Myslim, ze ma tento udel bude sprevadzat az dosmrti, bohuzial...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára