Pages

Profil

Moja fotka
Som priselec, jednen z mnozstva imigrantov v Kanade.Od neskoreho januara 2005 tu hladam samu seba a svoj novy domov.Tento blog je mojou butlavou vrbou a zaroven i mostom, co mna a moje pocity stale spaja s blizkymi tam za morom na Slovensku...

utorok 31. januára 2017

DEN "126"

Par krat sa nam uz s tatom podarilo rano zaspat. Budik bud nezvonil, alebo zvonil a hned sme zatapli a pospali, alebo sme ho nepoculi vobec a spali dalej...Nech je akokolvek, pre istotu som i ja nedavno vyfasovala stary mobil - len kvoli budiku. Z mnozstva tonov zvonenia som si napriek tatovym protestom vybrala kohuta. 
"Ozajstny kohut vonku z dvora mi nevadi, ale ked to kikirika hned pri hlave, tak ano" 
Postazoval sa mi tato minule rano, ked sa mi moj zazrak nepodarilo zatapnut na prvy krat a uspesne kikirikal po par minutach neskor i na druhy a o dalsich par minut i na treti krat. Veru, doma na Kokave ma kohut zvonka nezobudil, patril k normalnym zvukom zvonka, ktore clovek  ignoruje. V podstate som sa do nich narodila, vyrastala okolo a v nich, niet dovodu, preco by ma mali vytrhnut zo spanku. Tu sice ma par susedov kohuta, ale su od nas tak daleko, ze ho zacujem len ked rano s detmi vyckavam na school bus. Chyba mi kohut blizsie, i lastovicky, ktorych sme vzdy mali plny dvor a mastal, chyba mi blakot nasich oviec. Zvuky, co sa mi vytratili zo zivota...Snad nie na vecnost, snad si aspon toho kohuta a ovceky raz prinesiem blizko k domu, na svoj vlastny dvor. Tento atrapovy nahraty kohut ozaj nie je bohvieco :-)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára