Dnes je to 12 rokov co som sa z rodneho Slovenska vydala na cestu do Kanady....
12 rokov ju spoznavam, prstom po mape, a brazdenim jej skutocnych ciest. Boli cesty zvykania si, cesty dlhocizneho boja sama so sebou, s novym prostredim, kulturou, jazykom. Cesty spoznavania krajiny krizom krazom, od Ontaria, cez Manitobu, Saskatchewan, Albertu az po vysnivanu Britsku Kolumbiu. Cesty kochania sa a cesty z bodu A do bodu B z dovodu C. Cesty zaliate slnkom, cesty osvietene makkym svetlom polarnej ziary, cesty popod duhy, cesty cez cervene, oranzove, zlte jesenne javorove lesy, cesty zatemnene burkovymi mrakmi ci dymom z ohnov, cesty mokre uprsane, cesty zaprasene s virmi prachu a piesku co vetrisko dvihal spod kolies, cesty biele, klzke, na ktorych sa da citat kde zacal a skoncil smyk....Cesty utekov pred ohnom, cesty zaplavene, uzavrete a cesty navratov domov. Cesty zname i nezname. Mile bocne cesty krajinou i cesty otravne v hadoch vlecucej sa premavky velkych miest. Cesty o zvitani, o luceni. Cesty predriemane, prebdene, pretrpene. Slepe ulice i cesty bez konca...
Som na cestach po druhej najvacsej krajine na svete uz 12 rokov, spoznavam svoj novy domov a stale ma to bavi. A ked ju prebrazdim na vsetky smery a navstivim vsetky regiony, budem sa zasa vracat tam, kde si srdce prave zapyta.
Bolo to zatial nadherne cestovanie, vyprava za snom co nesklamal.....
 |
| Hudson's Hope, BC...doma |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára