Minule Vianoce sa ma detvaky udivene spytali, preco Santa nedoniesol nic mne a tatovi...
"Nuz doniesol, ale on to nam rodicom nosi tak v priebehu roka, ked cosi potrebujeme"...vybrdla som z toho, a konieckoncov som odpovedala pravdivo.
Nikdy sa ma nespytali co ma Santa priniest mne, ale dnes som im to prezradila po tom, ako doniesli zo skoly vysvedcenia. Nepotesili ma...
"Velmi si zelam, aby mi Santa doniesol lepsie "report cards" od vas nabuduce".
Citajuc Evkin report, vidim samu seba v jej veku...a chapem presne moju mamu ako sa vtedy nado mnou trapila a dumala. Dieta sedi zasnivane v skolskej lavici, hlava odvratena k oknu kuka celu hodinu kdesi na kopce, do sadu. Ziacka knizka sama poznamka.
"Zabudla domacu ulohu"
"Zabudla si doniest skolske pomocky"
"Zabudla.....to a hento"
...pamatam si ako mama s otcom riesili co to so mnou je, preco mam deravu hlavu.
Dnes to pripisujem tym nasim umeleckym genom v rodine, urcitemu podivinstvu umelcov. Jednoducho som z toho vyrastla a pochybujem, ze by so mnou cosi narobil psycholog ci ine "napravne metody". Evka zabuda tiez. Sustavne si zabuda priniest domov knizku a pisanku na domace ulohy...cize jej to zakonite znizilo znamku. Cita rada, cita rychlo, ale sloh je problem. Teda nie sloh samotny ako taky, ale skor tema. Ked ju nezaujme tema, ma problem zosmolit par viet. Ked ju zaujme, ma hotovu celu stranku coby-dub. Neviem, zamyslam sa nad nou a mozno este viac nad vyznamom tejto casi vyucby v jej dalsom zivote. Ak by som mala byt ferova, aj ja mam a mala by som problem napisat stranu slohu za 5 minut na temu, ktora mi nic nehovori. Bohuzial, moja ferovost bokom, toto po nich chcu v skole a nas detvak by podla odporucani mal "rozsirit svoj obzor zaujmu i na temy ine nez su draky". S touto castou suhlasim a preto sme sa jej doma snazili navrhnut iste temy, oblasti zivota a veci, ktore ju zaujimaju a dokazu nadchnut, hoc su u nej i tak na prieckach nizsich, kdesi hlboko hlboko pod drakmi. Matematika - taktiez tam vidim seba. A taktiez mam pocit, ze to nase rodinne umelecke nadanie sa jednoducho s matikou nesnubi. Trapi sa, snazi, ale je pomala a chybaju zaklady, co by ju posunuli rychlejsie vpred. Usudili sme s tatom, ze nevyhnutne ideme doma drilovat detvaka nasobilku. Akokolvek podivne to znie, v skole ich ju neucili, nepozadovali vediet naspamat. A teraz nielen my s detvakom latame a platame danu dieru vyucovacieho systemu...Pomoc - neziada o pomoc. Tusim tam tiez z casti vidim seba. Plachost, hanblivost a v jej pripade hadam i trosku hrdosti....
Druhy detvak sa ako tak drzi...az na jej zatatost a srdy ked jej cosi nejde. Jednoducho usudi, ze je to moc tazke, ani neskusi, hned sa zatne, nafuci a nehnete s nou. Doma este predtym skor spusti mnaucanie, knucanie a potom pride nafucanie. Je sikovna ked sa snazi, az na to, ze niekedy sa snazit nechce a vzda to pred tym, nez sa vobec o cosi pokusi. Vidim to skor ako vyzvu smerovat a modelovat, jej povahu. Crty, ktore jej brania v tom, aby napredovala. Nieco, co musi vediet v sebe potlacit a zmenit, nieco cim si sama skodi a stazuje pracu s nou ucitelke, mne i Evke ak s nou robi domace ulohy.
Detvaky vidiac ma smutnu a sklamanu, slubili, ze sa posnazia a Santa mi tak splni prianie. Buduce vysvedcenia budu vraj lepsie....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára