Tie moje sny...niekedy si myslim, ze su mi prekliatim. Povacsine z nich lustim predpoved buducich udalosti v mojom zivote, rodine, okoli. A niekedy mi prinesu nieco tak velmi zive, realne, ze ked sa zobudim, je mi luto, srdce mi busi a chvilu mi trva spamatat sa a zorientovat sa v tom, co/kde je realita...
Snival sa mi nadranom kratucky sen. Zivy. Zvlastne bolo, ze som si v nom uvedomovala, ze iba snivam. Pobehovalo okolo mna par psov, medzi nimi i Yashka. Bola krasna, mladucka, ostrihana ako keby mala ist na vystavu psov, ziva, vesela. Privolala som ju k sebe, radostne pribehla. Suchala som ju za usami pozerajuc sa jej uprene do oci.
"Ako je dobre, ze clovek ma sny, ako je fajn, ze ta aspon takto zasa mozem mat pri sebe....Ako sa mas?Chybas mi!"
...a potom som sa uz prebudila...v slzach
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára