Dnes som varila krupicovu kasu - "Grisku" ako sa doma zvyklo hovorit. V piskaci od mamy. Moje deti ked im raz prisla na chut a nevedeli si spomenut ako ju pomenovat, zahlasili mi: "Maminka, sprav to mliecko, co piska". Odvtedy sa u nas doma vari "Mliecko, co piska". S kakaom a skoricou, tak ako doma na Slovensku.
Miesanie grisky mi vzdy prinesie spomienky. Spomienky na to, ako som ju prvy krat kuchtila, doma na Kokave, v kuchyni starej mamy za asistencie Cloveka. Napriek tomu, ze sme presne do bodky dodrzali instrukcie od mamy, akosi nam z toho vzisiel beton. Ujo Hulan sa zjavil vo dverach presne vo faze, kedy uz hustnucu masu nebolo v ludskych silach miesat. Bezradne sme tam s Clovekom stali nad hrncom s varechou zapichnutou v kasi, co stala ani sviecka na narodeninovej torte. Ani pohnut.....Nastal huronsky smiech od autority a mne hanba do konca zivota. Nie, nespominam na to v zlom, vobec nie. Pre zmenu sa na tom teraz rehocem pri spomienkach uz i ja....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára