Mangel je nam odideny na polovacke, v dalekych koncinach. Trosku mu i zavidim tie pre mna este nepoznane miesta, ktore mi s nadsenim opisuje ked zavola. Divocina, hory, vyhlady do dolin z kopcov...Ja tu zatial gazdujem sama s detmi, 4 mackami a 2 psami. Pocasie mam nevludne, sivomliecne nebo, cez ktore sa slnecny luc neprederie ako je den dlhy. Je sychravo a chladno. Ochorel mi Minou, vracia a prehana ho. Cely vcerajsok chudak spal v nasej spalni a drzial 24 hodinovu hladovku. Tento rok je ako zakliaty. Chorie vsetko co ma ruky a nohy, ci len nohy v nasej domacnosti. Niezeby som sa dala na numerologiu a podobne "tmarstva", ale zaujalo ma, ze z jej pohladu je tento rok akysi konecny. Cislo devat z cyklu od jedna do devat. Vsetko co sa ma skoncit sa vraj skonci, vsetko co sa ma uzavriet sa uzavrie. Skryte sa najde, ututlane sa prevali. Uz mi zobral Yashku, Benika, liecili sme Chiba, Jaspera, chvilu mi kryvala Pooh a teraz je chory Minou. Uz len trpnem kto bude nasledovat a s cim. Nech je uz koniec, uz nechcem toho roku nic uzatvarat v mojom zivote, nic stratit. Nech uz radsej zacne novy....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára