Pages

Profil

Moja fotka
Som priselec, jednen z mnozstva imigrantov v Kanade.Od neskoreho januara 2005 tu hladam samu seba a svoj novy domov.Tento blog je mojou butlavou vrbou a zaroven i mostom, co mna a moje pocity stale spaja s blizkymi tam za morom na Slovensku...

sobota 1. októbra 2016

DEN "4"


Tazko zatazko sa faune i flore prebudzalo do dnesneho dna. Prikryte bielou perinou, ani coby do nej pozasival kamene. Stromy este s listkami len horko tazko zvladali  necakane zavazie. Niektore to ani neustali a podlomene sa zosunuli na zem, ci horsie na droty elektrickeho vedenia. Niekde to len na chvilku bliklo a moderny zivot siel dalej, niekde zostala tma a ticho ovela dlhsie. Mna zastihol vypadok v praci, na poste. Nastastie iba na chvilku, lebo inak si neviem predstavit vybavit co sa v dnesnej dobe na poste procesuje iba manualne. Soboty v praci su zvacsa velmi pomale, nudne. Prvu hodinku trosku poupratujem a potom uz len potiskam hodiny ocami. Sem tam niekto vojde, vyberie si postu zo svojej schranky a prehodi so mnou rec. Dnes prislo malinko ludi, zrejme kvoli pocasiu. Cely den padal tazky mokry sneh, na ceste sa vytvorila clapkanica a za cely cas co som bola v praci bolo pocut sireny nasich poziarnikov co uhanali na pomoc raz tym, raz opacnym smerom. Zadivala som sa za nimi, uhanajucimi  k hlavnemu tahu na Fort St John...."len aby nevyhasol ziadny zivot". Svetielka ich majakov mi uz mizli z dohladu ked doletela k oknu sykorka. Sadla si na konarik zo stromceka rastuceho hned pri stene. Chvilu pozerala dohora, do boku, na mna a potom par krat ukradla pavukovi zo siete hore v rozku okna zopar jeho starych koristi. Mudre su tie zvieratka, vedia/musia si poradit i takto, ked znenazdajky nie je dostupne to, co este vcera bolo bezne. Vracajuc sa z prace domov, sla som pomalinky. Darmo, mojej malej toyote uz v zime viac neverim. V hmle a pocasi ako dnes som vdacna za to, ze hlavnym chlebodarcom tohto mestecka je BC Hydro. Vacsina obyvatelstva niekedy bola ci v sucasnosti je jeho zamestnancami. To mimo ineho znamena, ze vacsina z nas, tu zijucich, ma v svojej garderobe ziarivo oranzove haby s reflexnymi pasikmi. A ak nemame, staci zabehnut do miestneho sekaca. Chvalabohu zbadat niekoho kracat popri ceste je potom v tomto meste jednoduche. 
Zajtra si Perinbaba zoberie svoju tazku perinu spat, ulavi sa stromom, vtacikom...este chvilu dostanu cas, aby sa pripravili na to, ze nou budu zatazkani 6 mesiacov....


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára